Tohtoročné formačné stretnutie laických dominikánov sa konalo v tradičnom termíne ( sviatok zoslania Ducha Svätého) netradične v priestoroch kláštora bratov Redemptoristov v Kostolnej – Záriečí. Hlavnou témou formačného stretnutia bolo: Mons. Pierre Claverie – život v trhline.
V piatok sme stretnutie otvorili slávením sv. omše v kaplnke kláštora zasvätenej Panne Márii ustavičnej pomoci, ktorú celebroval a celé formačné stretnutie viedol fr. Mannes Stanislav Marušák OP.
V sobotu po ranných modlitbách a raňajkách, sme sa začali zoznamovať so životným príbehom a myšlienkami mons. Pierra Clavarieho OP, oránskeho biskupa, ktorý bol 8.12.2018 blahorečený spolu s ďalšími alžírskymi mučeníkmi. Prostredníctvom filmového dokumentu a následne rozoberaním jeho myšlienok, ktoré sú odpoveďou na mnohé otázky, ktoré si kladieme v súčasnej zložitej dobe, sme sa snažili poskladať mozaiku jeho odkazu. Ako kňaz a neskôr ako biskup pôsobil v Alžírsku, ktoré sa nachádzalo v občianskej vojne. Vzájomné vzťahy v alžírskej spoločnosti boli veľmi zložité. Sám spomína, že mladosť prežil akoby v koloniálnej bubline bez jedinej trhliny, a až počas štúdia vo francúzskom Grenobli precitol. Po návrate do Alžírska začal vnímať ľudí vo svojom okolí tak, že sa naučil po arabsky, aby ich čo najlepšie pochopil a mohol s nimi budovať priateľstvá. Potom ako sa stal oránskym biskupom vyhlásil, že je biskupom všetkých Alžírčanov.
Po vypuknutí občianskej vojny, napriek výzvam na odchod do Francúzska, sa rozhodol zostať a neopustiť svojich priateľov, bol ochotný za nich položiť aj svoj život. 1. augusta 1996 bol spolu so svojim priateľom a moslimským šoférom Mohamedom Bouchikhi zavraždený.
Ježiš zomrel rozpätý medzi nebom a zemou, s rukami roztiahnutými, aby v nich zhromaždil Božie deti rozptýlené hriechom, ktorý ich rozdeľuje, izoluje, znepriateľuje jedných proti druhým, a proti Bohu samému. Vložil sám seba do trhlín spôsobených hriechom a to isté žiadal aj od svojich učeníkov, aby konali s rovnakým poslaním uzdravovať a uzmierovať.
Po obede a spoločnej modlitbe sv. ruženca sme pokračovali rozoberaním myšlienok Pierra Claverieho v meditácii o Eucharistii. Ježiš Kristus je reálne prítomný v chlebe a víne, v zhromaždení, ktoré sa stalo jeho telom.
„Eucharistia je jedným zo znakov, ktoré nám umožnia rozpoznať Božie kráľovstvo. Všetko to, čo sme povolaní žiť a stretnúť, prijímame v tejto sviatosti ako dar lásky od Boha, aby sme sa obrátili a vyšli zo seba samých.“
Po slávnostnej večeri nasledovala Vigília sviatku Zoslania Ducha Svätého. Tak ako každý rok, aj tento rok sa slávnosť začala vonku. Zhromaždili sme sa na dvore, kde bol pripravený oheň. Brat Mannes sa modlil nad plápolájúcim ohňom a priblížil nám zmysel obradu, ako noci bdenia a očakávania príchodu Ducha Svätého podľa vzoru apoštolov, ktorí boli zhromaždení spolu s Máriou. Posvätil oheň a zapálil paškál, z ktorého sme si všetci zapálili svoje sviece. Spievajúc v sprievode sme vošli do kaplnky, ponorenej do tmy. Ako pútnici prichádzajúci z Egypta, s pútnickou palicou v ruke, nám lektori prečítali jednotlivé čítania. Po bohoslužbe obety nasledoval starobylý dominikánsky Obrad svätenia ruží, ktorých lupienky nám pripomínajú ohnivé jazyky nad hlavami apoštolov. Slová obradu zneli: „Nech nám ich vôňa pripomína ľúbeznosť Božieho života. Prosíme ťa Bože, nech všetci, čo týmito kvetmi ozdobia svoje príbytky, zostanú verní tvojej vôli a vedení Duchom Svätým nech dosiahnu ovocie milosti – život večný.“ Po obrade noc bdenia neskončila, ale pokračovala celonočnou tichou adoráciou pred Sviatosťou Oltárnou.
V nedeľu po sv. omši sme venovali čas zhrnutiu témy a formácii v bratstvách ako aj upresneniu informácií o pripravovaných akciách uvedených v Kalendári Bratstva laikov sv. Dominika.
Po sviatočnom obede sme sa všetci rozišli do svojich domovov plní radosti zo spoločného slávenia sviatku Zoslania Ducha Svätého a vzájomného stretnutia celého spoločenstva. Už teraz sa tešíme na budúcoročné formačné stretnutie a pozývame všetkých členov našich bratstiev a sympatizantov.
Anna Alberta Adamová
Terézia Anna Kopčíková