🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Niekedy sa zamýšľam nad tým, či by som poznala Boha, ak by som nevyrastala vo veriacej katolíckej rodine a nežila na Slovensku. Našiel by si Pán ku mne cestu? Stala by som sa súčasťou Cirkvi? Poslal by mi do cesty niekoho, kto by mi zvestoval radostnú zvesť – evanjelium?

Od nepamäti počúvame, že mimo Cirkvi niet spásy a že spoločenstvo je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie milosti a spásy. Boh posiela Cirkev k národom, aby bola ,,všeobecnou sviatosťou spásy“. Putujúca Cirkev je svojou povahou misionárska, lebo má svoj pôvod v poslaní Syna a v poslaní Ducha Svätého podľa plánu Boha Otca.

Hlavným poslaním Cirkvi je evanjelizácia – ukazovať ľuďom Božiu lásku a pozývať ich do vzťahu s Ním. Počiatky tejto úlohy veriacich vo svete môžeme nájsť už v ranej Cirkvi, keď Pán posiela svojich apoštolov: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15). Určite si však povieme, že takáto úloha vôbec nie je v tomto modernom, sekularizovanom svete jednoduchá. Misionárske úsilie prinášajúce ovocie si vyžaduje cestu plnú pokánia, obety, trpezlivosti a modlitby. Ako však nájsť dostatok síl na túto neľahkú úlohu, ktorá nespočíva len na pleciach pápeža, biskupov či zasvätených osôb? Aj my mladí sme povolaní ohlasovať Božie dielo spásy. Práve Duch Svätý je hlavným činiteľom celého poslania Cirkvi. Môžeme sa inšpirovať slovami sv. Františka z Assisi: „Stále ohlasujte evanjelium. A ak je to nutné, použite aj slová.“

Poslanie Cirkvi vyžaduje úsilie o jednotu kresťanov. „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené pustne a neobstojí“ (Mt 12, 25). Je potrebné, aby sme prosili o jednotu kresťanov, lebo práve rozdelenie Cirkvi nám bráni naplniť jej úlohu – dať ľuďom účasť na spoločenstve, ktoré je medzi Otcom a Synom v ich Duchu lásky.

„Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6,8). Všetci sme krstom dostali poslanie hlásať Ježiša všade tam, kde sme. Sme však pripravení vyjsť zo svojej komfortnej zóny pre lásku k Bohu a k blížnemu? Práve uplynulý mesiac október je v našej Cirkvi označovaný nielen ako misijný mesiac, ale aj ako mesiac zasvätený Panne Márii. Všetkých nás povzbudzujem k modlitbe ruženca práve na tento úmysel, aby sme, ako hovorí Matka Tereza, „boli drôtmi a prúdom bude Boh.“ Máme moc dovoliť prúdu, aby nami pretekal a prinášal svetu Svetlo, alebo môžeme odmietnuť dať sa použiť, a tým pripustíme, aby sa šírila temnota. Rozhodnúť sa musíme sami!

Viki Papcunová

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

851 Dôvod misií. Cirkev v každom čase odvodzovala povinnosť a čerpala silu svojho misijného nadšenia z Božej lásky k všetkým ľuďom: „Lebo nás ženie Kristova láska“ (2 Kor 5, 14). Boh totiž „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4). Boh chce, aby všetci dosiahli spásu poznaním pravdy. Spása je v pravde. Tí, čo poslúchajú hnutia Ducha pravdy, sú už na ceste spásy. Ale Cirkev, ktorej bola táto pravda zverená, musí vychádzať v ústrety ich túžbe, aby im túto pravdu prinášala. Práve preto, že verí vo všeobecný plán spásy, musí byť misionárska.