Otec, Syn a Duch Svätý – Jeden Boh v Troch Osobách. To je hlavné a nepreniknuteľné tajomstvo našej viery. Trojica je ale Tajomstvo, ktoré sa nám, ľuďom, dáva slobodne poznávať a pozýva nás do vzťahu s Ním. Boh nás nepozýva k niečomu, čo nie je v plnosti v ňom samom, veď Trojica je plnosťou vzťahov: Otec od večnosti plodí Syna, Syn je plodený Otcom, Duch Svätý vychádza z Otca i Syna. Ak toto tajomstvo je centrom našej viery, malo by byť aj centrom našej modlitby. Dobrá a zdravá spiritualita sa totiž opiera a vychádza z dobrej a zdravej teológie.

Misionár priplával k brehu istého ostrova, kde našiel troch mužov. „Veríte v Boha?“ „Áno.“ „A ako sa k nemu modlíte?“ „Bože, my sme traja, ty si Trojjediný, zmiluj sa nad nami!“

„Hmm … to nie je silná modlitba. Naučím vás dlhú modlitbu, ktorá je omnoho lepšia.“ A misionár zostal niekoľko dní na ostrove a učil troch mužov svoju dlhú modlitbu. Po týždni, keď ich ju úspešne naučil a keď bol spokojný sám so sebou, povedal si, že je čas odísť. Nasadol na loď a začal sa plaviť k ďalším ľuďom, ktorým chcel zvestovať správnu vieru v Boha. Keď už bol ďaleko od brehu zbadal, že tí traja muži na neho kričia. Pozrel sa lepšie a neveril vlastným očiam. Tí traja kráčali po mori a blížili sa k nemu. Keď dokráčali k jeho lodi, jeden z nich mu povedal: „Učiteľ, zabudli sme tvoju modlitbu. Prosím, pripomeň nám ju, aby naša viera bola silnejšia.“ „Vy ju nepotrebujete. Ostaňte pri tej svojej.“ A trochu zahanbený sa plavil ďalej. A tí traja sa vrátili na ostrov, modliac sa: „Bože, my sme traja, ty si Trojjediný, zmiluj sa nad nami!“

Každá modlitba nás tak v konečnom dôsledku privádza k Trojici. Privádza nás k Otcovi skrze Syna, ktorý je jedinou cestou k Otcovi, a v Duchu Svätom, ktorý dokonca aj každú našu modlitbu predchádza svojou milosťou. Tento trojičný aspekt modlitby je vyjadrením nielen tajomstva samotnej Trojice, ktorá je Božským spoločenstvom, ale aj cieľa našich komunít, rodín, ktoré sú ľudskými spoločenstvami. V jedinom Bohu sú tri Božské Osoby, ktoré sa navzájom milujú, medzi ktorými vládne jednota. A tak by to malo byť v každej rodine, komunite, v každom ľudskom spoločenstve.

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nás pozýva, aby v každom ľudskom spoločenstve vládla láska a jednota. Vzájomná láska vytvára jednotu medzi členmi spoločenstva. Takýmto spôsobom sa naše rodiny a spoločenstvá stávajú podobnými Bohu. Lebo Boh nie je ako rodina, Boh je rodina.

„Bože, my sme spoločenstvo, my sme rodina, ty si Rodina, zmiluj sa nad nami!“

fr. Alan Ján Dely OP

2664 Jedinou cestou kresťanskej modlitby je Kristus. Či je naša modlitba spoločná, alebo osobná, ústna, alebo vnútorná, má prístup k Otcovi len vtedy, ak sa modlíme v Ježišovom „mene“. Ježišova svätá ľudská prirodzenosť je teda cesta, prostredníctvom ktorej nás Duch Svätý učí modliť sa k Bohu, nášmu Otcovi.

2670 „Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3). Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou. Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti.