Liturgické obdobie adventu nás povoláva ku kresťanskej nádeji a napĺňa nás dôverou v prísľub Najvyššieho, že k nám čoskoro zavíta, aby nám priniesol spásu. Kázať o nádeji ľuďom v Mjanmarsku je však veľmi náročné, keďže niekdajšia Barma sa už celú večnosť zmieta v etnických konfliktoch, vojenských diktatúrach, socializme, občianskej vojne, prevratoch, protestoch a všade nájdete politických väzňov, mučenie, vraždy, násilie, presídľovanie, strach a popieranie ľudských práv.

Cítim však zároveň povinnosť hovoriť aj s Bohom a o Bohu, lebo pokiaľ viem, Božia prítomnosť v tejto misijnej krajine nikdy nechýbala. Túto myšlienku by som rád rozvinul. Asi sa zamýšľate, čo už ja, Venezuelčan, môžem o Barme vedieť? Čo si s touto krajinou spájam? Mjanmarsko pre mňa stelesňujú priatelia, ktorí odtiaľ pochádzajú.

Približne rok som s mjanmarskými mladíkmi študoval, modlil sa, účastnil sa komunity a apoštolátu, pričom niektorí sa rovnako ako ja stali rehoľnými kňazmi. Chceli svoju vieru prežívať naplno, vyžarovať ju pred krajanmi, deliť sa s rodákmi o všetko, čo zdarma dostali prostredníctvom kontemplácie a života v Cirkvi. Takto poznám Barmu ja, a v tom všetkom vidím výzvu k nádeji, ktorá sa žije v smiechu a slzách, vo futbale a hudbe, v ľudských úspechoch a chybách, no zároveň sa vždy zušľachťuje kresťanskou vierou vďaka ľuďom, ktorých nazývam, a ktorí sú skutočne aj mojimi profesionálnymi bratmi vo svätom Dominikovi.

Chcem im, a spolu s nimi aj všetkým Barmčanom, pripomenúť, čo v tomto adventnom období počúvame od proroka Izaiáša: pozýva nás priblížiť sa k Bohu a kráčať v Pánovom svetle v plnej sile a bez strachu, pretože On svoj sľub splní a privedie nás do svojho svätého príbytku. Preto sa radujme.

Apoštol pohanov nás zas žiada, aby sme sa prebudili a obliekli do výzbroje svetla, pevní vo viere, lebo ako nás vo svojom liste upozorňuje Jakub, Pán je blízko. Nestrácajte teda dobrú náladu.

Musíme bdieť, musíme byť pripravení, či už sme v Mjanmarsku, vo Venezuele, v Ríme alebo Hong Kongu, lebo Syn človeka príde, keď to budeme najmenej čakať a prinesie nám spásu. Sám Boh nás pozýva vytrvať v nádeji a odpovedať na výzvu Jána Krstiteľa, hlas volajúceho na púšti k pokániu, ktoré pripraví cestu Kristovi. Pán sľubuje, že príde čoskoro a spraví si príbytok v našich srdciach, že si postaví medzi nami stan. Ak tomu uveríme a budeme podľa toho aj žiť, Božia prítomnosť zostane v nás a prinesie zmeny, ktorých cieľom bude spoločné dobro a spravodlivejšia spoločnosť. Práve v tom môžeme vidieť skutočné znamenie prítomnosti Božieho kráľovstva medzi nami.

Čaká nás už len týždeň do veľkej slávnosti a dneškom sa dostávame do druhej časti adventu, keď nás Cirkev zvlášť pozýva pripraviť sa na Narodenie Pána Ježiša v betlehemskej maštali. Pusťme sa do tej prípravy s neochvejnou nádejou.

Vieme, že Boh počuje volanie svojho ľudu a posiela na svet jednorodeného Syna, a tak Boží Syn vstupuje do dejín a mocou Ducha Svätého sa stáva telom v lone prečistej Panny Márie, ktorá bola zasnúbená s Jozefom z Nazaretu. Vieme, že Boží plán sa zjavuje prostredníctvom Vteleného Slova a vidíme, že tento plán spásy pozýva k spolupráci aj Máriu a Jozefa: zároveň pozýva tiež mňa a vás a rovnako tak Mjanmarčanov, ako aj mojich drahých Venezuelčanov.

Vieme, že vďaka Bohorodičkinmu ÁNO, vďaka Máriinmu fiat, sa nám všetkým otvára cesta k spáse. Veru. A teraz sa pozrime na odpoveď tesára z Nazaretu. Odpoveď Jozefa ukazuje, aká bola jeho viera a do koho vkladal svoju nádej. Vieme, že Máriin manžel bol človek spravodlivý, ktorý si želal žiť v súlade s Bohom, čomu podriaďoval celé srdce, celú myseľ aj dušu.

Pán si však žiadal čosi viac. Napriek Jozefovým plánom a dobrým úmyslom mu Pán zosiela anjela a vzbudzuje v ňom túžbu vyplniť Boží plán, načo si tesár neváha vziať Pannu spolu s dieťaťom pod svoju ochranu. Jozef tak prijíma plán spásy a uposlúchne príkaz Najvyššieho.

Všimnime si, že pokiaľ chceme byť súčasťou plánu spásy, musíme sa prebudiť a kráčať v Pánovom svetle, poslúchať jeho Slovo a prispôsobiť sa jeho plánom, aby sme súzneli s Božou vôľou. Musíme preto upustiť od našich úmyslov a staviť na lepší plán, teda prisvojiť si Múdrosť Najvyššieho a konať na základe jeho princípov. Ak žijeme v súlade s Božou vôľou, ak s ňou dobrovoľne a z vlastnej vôle spolupracujeme, získavame novú dôstojnosť. Ak o ňu naozaj stojíme, musíme načúvať a pripodobniť sa tomu, ktorý chce byť „Boh s nami“.

Preto nám Boh posiela anjelov, aby v nás vzbudil túžbu po pláne spásy, aby sme k nemu priľnuli a šírili ho ďalej s kresťanskou láskou. Anjelov, ktorí nevyzývajú iba k skutkom duchovného, ale tiež telesného milosrdenstva. Dominikánska rodina sa preto snaží v Mjanmarsku jednak šíriť evanjeliovú zvesť, zakladať konventy, vyučovať posvätnú náuku, spolupracovať s farnosťami a navrhovať pastoračné postupy pre spásu duší v súlade s miestnou kultúrou, ale zároveň poskytuje najnúdznejším humanitárnu pomoc z toho, čo bratom dopraje Pán v rámci zbierok na jedlo a lieky, prichyľuje vnútorne vysídlené rodiny, stará sa o chorých a obete covidu-19, zabezpečuje prezenčné aj dištančné vzdelávanie ľuďom, ktorí nemôžu dochádzať do škôl či vzdelávacích stredísk, angažuje sa v zdravotníctve, renovovaní domov a pomáha obetiam násilia.

Ako hovorí Žalmista: „Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.“ Boh počuje volanie svojho ľudu a posiela na svet svojho jednorodeného Syna, a tak Boží Syn vstupuje do dejín a mocou Ducha Svätého sa stáva telom v lone prečistej Panny Márie, ktorá bola zasnúbená s Jozefom z Nazaretu.

Vieme, že Boží plán sa zjavuje prostredníctvom vteleného Slova a vidíme, ako tento plán spásy pozýva k spolupráci aj Máriu a Jozefa: rovnako pozýva mňa, vás, ako aj všetkých Mjanmarčanov.

Boh vás žehnaj!

fr. Guillermo Méndez Rodríguez OP (brat z Provincie Panny Márie Ružencovej, Venezuelský vikariát)