Ježišova úvodná veta evanjeliového úryvku z dnešnej nedele dáva kľúč k pochopeniu jeho spôsobu vyučovania a interpretácie Zákona, Tóry. Opäť tu zaznieva téma spravodlivosti a „naplnenia“ ako pri krste v Jordáne, keď sa Ján zdráhal prijať Ježišov krst.

Prvé čítanie (a tiež aj dnešný žalm) pripomínajú význam Zákona pre spravodlivý spôsob života a naznačuje niečo z toho, ako bol Zákon chápaný v čase nie veľmi vzdialenom od Ježišovho verejného pôsobenia. V našom úryvku výrazne zaznieva otázka ľudskej slobody. Úvaha o nej je položená na troch výpovediach.

1.  Zlo nie vnútornou súčasťou ľudskej prirodzenosti, človeku nie je vlastné. Na druhej strane, nestojí za ním ani božia iniciatíva – Boh nikomu neprikázal „konať bezbožne, nikomu nedáva súhlas, aby hrešil“. V predchádzajúcich veršoch (v. 11-12) Sirachov syn píše: „Nehovor: Pán spôsobil moje odpadnutie… Nehovor: On ma zviedol do bludu…“ V Jakubovom liste zaznieva podobné poučenie, aby nikto v skúškach pokušení nehovoril, že to je od Boha (Jak 1,13-14).

2. človek je slobodný si vybrať dobro alebo zlo – sloboda človeka je Boží dar, ktorý ostro kontrastuje s Božou všemohúcnosťou a vševedúcnosťou. Sirachov syn ju spája so stvorením – „Na počiatku Boh stvoril človeka a dal mu slobodu rozhodovať sa (v. 14) ;

3. zvoliť si dobro znamená zvoliť si šťastie – Sirachov syn nadväzuje na tradičný biblický obraz dvoch ciest. Žalm nazýva blaženými (a dnes dva krát) tých, ktorí „kráčajú podľa zákona Pánovho… ktorí zachovávajú jeho príkazy a celým srdcom ho vyhľadávajú“.

Sv. Pavol hovorí v podobnom duchu v druhom čítaní, keď hovorí o dvojakej múdrosti – múdrosti vládcov tohto sveta, ktorí spejú k svojej záhube, a Božej múdrosti, múdrosti kríža, ktorá zjavuje život podľa Ducha.

Kráčať po ceste Božích zákonov, Tóry, je tiež jeden z významov pojmu spravodlivosti v Písme, ktorú Ježiš vyučuje v dnešnom evanjeliu. „Väčšia spravodlivosť“ neznamená väčšie a viditeľnejšie zachovávania Zákona, ale také konanie, ktoré vedie k jeho „naplneniu“. Ježišov spôsob výkladu nadväzuje na veľkých prorokov, ktorí už pred ním ohlasovali potrebu „novej cesty“ a nového srdca, ktoré bude nositeľom Božích príkazov namiesto popísaných kamenných dosiek. Sv. Pavol povie, že „každý, kto miluje blížneho, naplnil Zákon“ (Rim 13,8). Lenže to je niečo, čo dokážeme iba občas, aj to iba voči niektorým ľuďom. Občas (či skôr často!) si musíme pripomínať, že ani zďaleka sa nemôžeme považovať za spravodlivých, a ani zdaleka sme nenaplnili Zákon. Nedokážeme to sami, potrebujem Kristovu pomoc, ktorý jediný z nás v ľudskosti dokázal naplniť Boží zákon, keď slobodne dáva svoj život za nás (Jn 10,18). Jeho zvolanie „je dokonané“ (Jn 19,30) je darom lásky, ktorá zjavuje nepredstaviteľnú Božiu lásku.