Apoštoli sa niekedy menili na prieberčivých učeníkov. Nechali sa totiž osloviť len časťou toho, čo im Ježiš rozprával. Ako sa im to stalo aj v dnešnom evanjeliu. Predošlé Ježišove slová a skutky ich viedli k úvahám a hádkam o tom, kto z nich je väčší. A pritom pozabudli na slová o kríži, sebazaprení, službe… Preto im to Ježiš musel znovu pripomenúť: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Cesta k prvenstvu a veľkosti učeníka je vystavaná z kameňov služby iným. Nedá sa dosiahnuť prvé bez druhého.

Keď som niekedy viedol duchovné obnovy vo farnostiach, zvykol som sa opýtať: „Kto chce prísť do neba? Kto chce s Kristom kraľovať v nebi?“ Ľudia neváhali, zdvihli ruky hore. Obzerali sa okolo seba a usmievali sa na ostatných, keďže aj oni mali zdvihnuté ruky. Keď ich zložili dole, položil som im druhú otázku: „A kto chce byť služobníkom ostatných?“ Ľudia zaváhali, len zopár z nich dalo ruky hore. Pozdvihnutie perí pri úsmeve sa zmenilo na pozdvihnutie obočia pri zaskočení. Až po čase si viacerí uvedomili, že kladná odpoveď na prvú otázku je spojená s kladnou odpoveďou na druhú otázku. Nedá sa medzi nimi preberať. Tak to Ježiš učil apoštolov, a tak to učí nás.

Sväté písmo je skutočne pokrmom pre dušu, Božie slovo živí človeka. „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ No Božie slovo nie je pokrm pre prieberčivých. Ak človek začne preberať, čo si z Písma vyberie, začne jeho viera pomaly chradnúť; a ani si to nemusí všimnúť. No ak sa živí a necháva konfrontovať s celým Písmom, Božie slovo ho preberá k životu v plnosti. Jednoducho, preberať môže len jeden z dvoch: buď človek alebo Božie slovo. Ak preberá človek, na duši chradne, Písme ho nepreberie. Ak človek skončí s preberaním, Písmo ho začne preberať k životu v plnosti.

Keď je človek prieberčivý v jedle, hovoríme, že sa správa ako dieťa. Keď je človek prieberčivý v Písme a vyberá si, čo z obsahu viery prijme, správa sa ako nedospelý, nezrelý veriaci. No my máme byť zrelí, neprieberčiví kresťania. Mať milé slovo pre Pána v modlitbe, a pritom častovať iných nemilými slovami, to je prieberčivosť. Mať život s Bohom ohraničený múrmi kostola a mimo nich sa správať ako iný človek, to je prieberčivosť. Zastávať sa rodinných hodnôt, a pritom byť nespravodlivý voči iným či tolerovať nespravodlivosť, to je prieberčivosť. „Milovať“, a pritom sa nesnažiť milovať v pravde, nesnažiť sa hľadať pravdu, to je prieberčivosť.

Skúsme prestať byť prieberčiví vo viere a v Božom slove. Takáto prieberčivosť nás robí nezrelými, nevládnymi kresťanmi; oberá nás o radosť, pokoj, o život. Keď si prestaneme farizejsky či ľahkomyseľne vyberať z obsahu viery len to, čo nám vyhovuje, keď prestaneme preberať v Božom slove, situácia sa obráti. Božie slovo začne preberať nás, preberať k životu v Duchu a v plnosti. A ktovie, možno skrze nás preberie k láske, k viere či k radosti aj niekoho z nášho okolia.

fr. Alan Ján Dely OP

ilustračná fotografia článku: Veronika Kaduková