Biskup Pierre Claverie, sedem mníchov z Tibhirne a jedenásť rehoľníčok a rehoľníkov budú 8. decembra 2018 blahorečení v Orane. Zostali v blízkosti alžírskeho ľudu a v rokoch 1994 – 1996 za to zaplatili životom. Preto je významné, že aj slávnosť blahorečenia sa uskutoční v zemi Alžírčanov. Ale je aj iný dôvod: alžírski mučeníci budú blahorečení v meste, kde boli 1. augusta 1996 zavraždení biskup oránskej diecézy, dominikán Pierre Claverie, a jeho šofér, mladý moslim Mohamed Bouchikhi. Keď pred biskupskou rezidenciou vybuchla bomba, ich krv sa zmiešala. Toto je, podľa súčasného biskupa Jeana- Paula Vescu, jedinečné znamenie bratstva, ktoré sa vyzdvihne tým, že sa blahorečenie uskutoční práve v Orane. Pod vedením kardinála a prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, Angelu Becciu, bude Cirkev blahorečiť 19 alžírskych mučeníkov v nádeji, že ich krv volá hlasnejšie ako krv všetkých nevinných obetí násilia a terorizmu.

Túžbou týchto zasvätených bolo slúžiť Bohu v „dome Islamu“. Ich službu vyjadrujú slová modlitby, ktoré denne vyslovujú Malé sestry Ježišove: „Prijmi, Svätý Otče, spolu s obetou Tela a Krvi Krista na slávu Tvojho mena, obetu môjho života za mojich bratov z Islamu a za celý svet. Ponúkam Ti ho za mojich chudobných a utláčaných bratov, aby našli pravé oslobodenie v spravodlivosti a v slobode Krista..“.

Svetu sa stalo najviac známym svedectvo siedmych trapistických mníchov aj vďaka filmu „O bohoch a ľuďoch“ od režiséra Xaviera Beauvoisa (2010). Hlboko ľudský príbeh týchto Božích mužov znázorňuje, že pre nich nebolo ľahké a samozrejmé zostať v službe svojich bratov z Islamu v čase jeho radikalizácie, terorizmu a násilia. „Aké jednoduché a predsa veľké bolo svedectvo siedmych trapistických bratov! Ich skrytá a pokorná prítomnosť hovorí silnejšie ako všetky naše reči. Ich život aj ich smrť kričia evanjelium,“ povedal biskup Claverie na pohrebných obradoch týchto mučeníkov.

Popri hlase ich života a smrti by mal tiež mocne zaznieť hlas monsiňora Calverieho. Aj keď okolnosti jeho smrti neboli úplne objasnené, isté je, že ho zavraždili, aby ho umlčali. Jeho hlas však nachádza stále silnejšiu odozvu v reholi dominikánov, v Cirkvi a v spoločnosti. Stal sa silným hlasom vďaka tomu, že naplno prežíval dvojaké povolanie: byť Alžírčanom a byť dominikánom! Nie je náhoda, že mesiac pred smrťou, v čase, keď sa už dalo predpokladať, že ho zabijú, sa stiahol do Prouilhe, miesta narodenia dominikánov, a práve na tomto mieste vypovedal svoj duchovný testament a dal hlboký zmysel svojej solidárnosti s Alžírčanmi v jednej z homílií:

„Od začiatku alžírskej drámy sa ma často pýtajú: – Čo tam robíte? Prečo zostávate? Straste prach z vašich nôh a vráťte sa domov!

Domov…. Kde sme doma? …. Sme tam kvôli ukrižovanému Mesiášovi. Kvôli ničomu inému a nikomu inému! Nemáme žiadny záujem zachrániť sa, žiadny vplyv udržať sa. Nie sme ani tlačení nejakou, čo ja viem, masochistickou alebo sebavražednou úchylkou. Nemáme žiadnu moc, ale sme tu, v tichosti, ako pri lôžku priateľa, chorého brata a držíme mu ruku a utierame čelo. Kvôli Ježišovi, pretože to on trpí v tom násilí, ktoré nešetrí nikoho, ukrižovaný znovu a znovu v koži tisícov nevinných. Ako Mária, jeho matka, a sv. Ján, stojíme pod krížom, na ktorom Ježiš zomiera, opustený svojimi a znášajúci výsmech davu. Nie je podstatné pre kresťana byť prítomný na miestach utrpenia, na miestach opustenosti a opustenia?

Kde by bola Cirkev Ježiša Krista, ktorá je vlastne jeho Telo, ak by nebola predovšetkým tam? Myslím si, že zomiera, ak nie je dosť blízko pri kríži svojho Pána. Paradoxne by sa mohlo zdať, a sv. Pavol nás v tom utvrdzuje, že sila, vitalita, nádej, kresťanská plodnosť a plodnosť Cirkvi pochádzajú práve odtiaľ. Nie od inokadiaľ ani nijak inak. Všetko ostatné je len pozlátko, ilúzia sveta. Cirkev sa mýli, a Cirkev klame svet, keď sa prezentuje ako mocnosť medzi ostatnými, ako organizácia, hoci aj humanitárna, alebo ako evanjelizujúce hnutie s veľkým predstavením. Môže žiariť, ale nehorí ohňom Božej lásky, „silnej ako smrť“, hovorí Pieseň piesní. Lebo tu ide o lásku, o lásku predovšetkým a o lásku samotnú. A vášeň, akou nám Ježiš dodal chuť a ukázal cestu: „Nie je väčšej lásky ako dať život  za tých, ktorých milujeme.“

Zdroj: Vatican News; Nuova Umanità; homília fr. Jeana Jacquesa Pérennèsa na Generálnej kapituple rehole dominikánov,Boloňa 1 agosto 2016.