🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.
Láskavosť a poddajnosť by sme mohli spoločne pomenovať slovným spojením ,,zmierňujúce cnosti“. To znamená, že samé o sebe nesmerujú ku konaniu dobra, ale hlavne zmierňujú zlo. Napríklad, ak sa niekto nahnevá na svojho brata a zaumieni si kruto ho potrestať, poddajnosť prichádza na pomoc a zmierňuje vášeň či nával hnevu. Dalo by sa povedať, že mení veľkosť hnevu pod vplyvom väčšej sily, ktorou je – láska. Na druhej strane sa láskavosť postará o zmenšenie trestu z krutého na taký, z ktorého plynie ponaučenie, prípadne ho úplne vynechá. Poddajnosť sa tak postará o vnútornú zmenu, zatiaľ čo láskavosť o zmiernenie vonkajšieho trestu. A tak spoločne konajú dobro tým, že sa vyhýbajú zlu.
Hmm, a teda znamená to, že ak je láskavému človeku ublížené, tak on ako ,,správny kresťan“ sklopí zrak a ako nemý baránok vedený na zabitie bude ,,držať hubu a krok“?
Myslím si, že láskavý a poddajný človek ide podstatne ďalej a nie je len tým, ktorý jednoducho utečie od problému sklopením zraku, ale ide mu naproti so zdvihnutým zrakom – schopný načúvať, chápať a pomôcť tomu, kto mu ublížil. Netreba zabúdať, že hlavným cieľom týchto cností nie je upriamenie sa na dôvod prečo ten druhý ubližuje a následné vyriešenie tohto dôvodu/problému. Nie je to zameranie sa na vec, ale ide o zameranie sa na človeka – a to túžbou pochopiť ho a priblížiť sa mu natoľko, aby už len blízkosť láskavého človeka bola pre druhého oporou. Mnohí ľudia, no hlavne manželia, ktorí sa neustále cvičia v láskavosti, dobre vedia ako dokáže kombinácia ticha, pochopenia a blízkosti či objatia riešiť aj tie najhlbšie rany spôsobené ublížením. A tak sa môže zdať, že láskavosť a poddajnosť sú práve tie dôležité cnosti, ktoré udržujú vzťahy a od ktorých aj naše vzťahy závisia… Čo však na to hovorí sv. Tomáš?
Tomáš uvádza, že dokonalejšie než sa vyvarovať zlu, je snažiť sa o dobro. Láskavosť a poddajnosť sú veľmi potrebné, keďže človek je bytosť, ktorej prirodzenosť je porušená. Ich nutnosť pociťujeme každý deň: doma, v rodine, v škole či na ulici, avšak ony nie sú najväčšími cnosťami, hoci dnešná doba je plná tolerancie a rešpektu. Logika Tomáša je jednoduchá. Ak sa budem usilovať o viac dobra, nebudem musieť neskôr, ak k tomu príde, hasiť požiar hnevu či nepochopenia toľkou láskavosťou a poddajnosťou. Preto je dokonalejšie usilovať sa o tie cnosti, ktoré jednoducho vedú k dobru. V prvom rade je potrebné cvičiť sa v prijímaní vliatych/božských cností (viera, nádej, láska), ktoré nám nie sú dané od prirodzenosti, ale sú vlievané Bohom. Podobne dôležitá je múdrosť/rozvážnosť (prudentia), ktorá rozlišuje medzi dobrom a zlom a tiež spravodlivosť (iustitia), ktorá poháňa vôľu, aby dobro vykonala.
Nemyslime si však, že láskavosť a poddajnosť zaujímajú nejakú pomyselnú druhú koľaj. Recept na ich používanie môžeme vidieť v samotnom sv. Dominikovi, ktorý sa práve prostredníctvom týchto cností skláňal k tým najbiednejším, či už vylievaním sĺz lásky za hriešnikov, alebo jednoduchým predaním vlastných kníh, aby mohol vykúpiť ľudskú bytosť z otroctva. No zároveň toto umenšovanie zla pramenilo v úplnom zameraní sa na dobro.
Sebastián Kaduk
