🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Počúvať o poslušnosti je pre nás ľudí v dnešnej dobe neľahká úloha. Často sa skôr stretávame s apelmi na svoju vlastnú autonómiu a slobodu. Chceme byť pánmi svojho života a konať podľa vlastného uváženia. Nakoniec aj Boh nás stvoril ako slobodné bytosti. Poslušnosť zdanlivo nie je v súlade s touto predstavou. Akoby existovalo napätie medzi slobodou a poslušnosťou v živote človeka. A predsa nás sv. Pavol vyzýva – „poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im“ (Hebr 13, 17). Môžeme si teda zachovať slobodu a zároveň niekoho poslúchať ?

Sv. Tomáš považuje poslušnosť za cnosť, ktorá človeka približuje bližšie k Bohu a v prvom rade sa nás poslušnosť týka vo vzťahu k Nemu. Náš stvoriteľ nám ponúka návod na šťastný život, ktorý môžeme spoznávať prostredníctvom čítania Božieho slova, skúmania tradície a učenia Cirkvi či odkrývaním prirodzeného zákona, ktorý je v nás vpísaný. Často máme tendenciu odmietať Božie prikázania a usmernenia Cirkvi vo viere, že tak budeme slobodnejší a sami vieme najlepšie ako dosiahnuť šťastie. Práve cnosť poslušnosti nám môže pomôcť nasledovať tieto prikázania, ktoré nás zdanlivo oberajú o slobodu, ale v skutočnosti nás privádzajú k pravej slobode, ktorá spočíva v schopnosti konať dobro. Vďaka poslušnosti Božím prikázaniam môžeme žiť život v súlade s tým, ako sme stvorení a odmietať konanie, ktoré je pre nás len zdanlivo prospešné. Zároveň sme pozvaní k hlbšiemu štúdiu týchto prikázaní, aby sme poznali ich vnútorný význam a neboli sme tak len ich bezhlavými nasledovníkmi.

Z tejto poslušnosti voči Bohu vychádza aj poslušnosť voči našim pozemským predstaveným a nadriadeným, ktorých autorita pochádza práve od Boha. V detstve je to najmä poslušnosť voči rodičom, ktorí majú za svoje deti zodpovednosť a zároveň majú životné skúsenosti, ktoré by mali využiť na výchovu a prevedenie svojich detí do dospelosti. U dospelého človeka by sa mala poslušnosť prejavovať napríklad v dodržiavaní pravidiel a zákonov, ktoré sú platné v spoločnosti či v inštitúciách, ktorých je súčasťou, ako napríklad Cirkev či pracovisko. Sv. Tomáš hovorí, že „viera v Krista je príčinou spravodlivosti (…) a poriadok spravodlivosti si vyžaduje poslušnosť nadriadeným“. Preto aj kresťania sú vo všeobecnosti povinní poslúchať aj svetské autority, aby bol zachovaný poriadok v ľudských vzťahoch. Je však potrebné pri tom konfrontovať nariadenia so svojím svedomím, ktoré treba poslúchať vždy, a ak je nejaké nariadenie v rozpore s ním, nie sme povinní ho dodržať.

Zaujímavé je tiež Tomášovo porovnanie poslušnosti s inými cnosťami. Pri pokuse o porovnanie morálnych cností Tomáš hovorí, že čím väčšia je vec, ktorú zanecháme preto, aby sme sa priblížili k Bohu, tým väčšia je cnosť. Existujú tri druhy týchto dobier, ktoré môžeme zanechať kvôli priblíženiu sa k Bohu – sú to externé dobrá, telesné dobrá a dobrá duše, ktoré sú najvyššie. Takýmto najvyšším duševným dobrom je vôľa človeka, ktorej sa človek zrieka, keď sa rozhodne pre poslušnosť, čím sa približuje bližšie k Bohu. Práve z tohto dôvodu sv. Tomáš považuje poslušnosť za vyššiu ako iné morálne cnosti. Najradikálnejšie zrieknutie sa vlastnej vôle pre spojenie s Bohom môžeme vidieť v rehoľnej poslušnosti.

Prajem nám, aby sme v poslušnosti dokázali rozpoznať spôsob, ako sa stať slobodnejšími a  priblížiť sa bližšie k Bohu.

Lukáš Žemla