Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
Šľachetnosť. Ušľachtilý. Šľachetný. Šľachta. Myslím si, že slovo šľachetnosť nepatrí medzi každodenne používané slová bežného človeka. Znie skôr ako cnosť, ktorá ľuďom patrila kedysi. Pri slove šľachetnosť si predstavím rytiera, ktorý svojimi udatnými, odvážnymi a hrdinskými činmi zachráni princeznú a dostane sa mu obdiv celého kráľovstva. Je však šľachetnosť naozaj o úcte celého kráľovstva? Ide o to, či dokážeme vykonať činy, ktoré nám prinesú isté vyznamenania?
Svätý Tomáš Akvinský píše, že šľachetnosť (inak nazývaná veľkodušnosť alebo magnanimity) už svojim názvom naznačuje, že ide o tiahnutie mysle k veľkým veciam. O človeku sa teda hovorí, že je šľachetný, keď má v úmysle urobiť nejaký veľký čin. Ten môže spočívať buď v tom, že aj keď spočíva v „maličkosti“, je použitý na veľmi dobrú vec, alebo v tom, že spočíva vo veľkej veci. Rovnako ako sa nazýva človek odvážnym, keď prekoná ťažkú vec, nazýva sa, podľa Tomáša, šľachetným, keď urobí veľkú vec. Istým spôsobom potom možno povedať, že pri šľachetnosti ide o vyznamenania. Ak by človek týmito vyznamenaniami pohŕdal, nebolo by to správne, no jeho úmyslom nemá byť robiť dobro pre ne. Človek sa má podľa Tomáša snažiť konať tak, aby si to zaslúžilo česť. Vtedy koná šľachetne. Šľachetnosť je podľa neho cnosťou, ktorá stojí po boku odvahy. Je pre neho jednou zo zásadných cností, ktoré nám pomáhajú pevne stáť v ťažkých situáciách. A tak mi Tomáš Akvinský potvrdzuje moju predstavu o šľachetnosti. Predstavu rytiera.
Šľachetnosť patrila rytierom kedysi, no ani dnes z tohto sveta nevymizla. Šľachetnosť je rytierom v každom z nás. Rytierom, ktorý stojí odvážne, keď príde boj a má pevné zásady v tom, čo je dobré, lebo vie za kým stojí. Vie, že jeho Kráľ je toho hoden. Toto rytierstvo nepatrí iba vybraným šťastlivcom. Má ho v sebe každý. Rytierstvo, ktoré napovedá, že dobro existuje a že sa oplatí bežať za ním a bojovať zaň až do posledného výdychu. Šľachetnosť je hodná Kráľa.
Kristína Cichová
