Toto kázanie si môžete vypočuť tu
.
Naprieč celou Bibliou nachádzame príbehy o nenápadných tichých ženách, ktoré preslávila ich statočnosť. Od kráľovnej Ester cez Zuzanu až po Pannu Máriu. Ich statočnosť je ospevovaná, chválená a vyzdvihovaná. Svätý Tomáš Akvinský definuje statočnosť dvojakým spôsobom. Môže ísť o akúsi pevnosť mysle počas bežných udalostí, kedy si napríklad stojíme za svojím presvedčením. Rovnako môže statočnosť vyjadrovať postoj, ktorý zaujmeme v náročnejších, ba až nebezpečných situáciách.
Statočná. Aj tak vieme opísať ďalšiu ženu z Biblie, Veroniku, ktorá sa nenechala strhnúť kričiacim a odsudzujúcim davom. Veroniku prenikla bolesť a jej srdce zovrela ľútosť. Vidí Krista padajúceho do prachu zeme. Vidí ľudí, ktorí v sebe nemajú ani kúsok ľudskosti. Veronika neváha. Berie šatku a začne sa predierať davom s pohľadom upreným na jeden cieľ.
Veronika je obrazom statočnosti, ktorú vzbudil strach. Byť odvážny neznamená nemať strach. Čnosť statočnosti by sme si nemali mýliť s nebojácnosťou. Statočnosť nepredpokladá absenciu strachu. Svätý Tomáš dokonca hovorí, že bez strachu nemôžeme byť odvážni. Strach patrí medzi silné vášne, ktoré nami vedia poriadne zatriasť. Cieľom čnosti statočnosti je odstrániť prekážky, ktoré v nás vyvolávajú strach, teda ktoré bránia našej vôli sledovať cieľ.
Veronikiným cieľom bolo pomôcť. Na ceste k tomuto cieľu však stál jej strach. Núka sa nám otázka – ako mohla Veronika premôcť strach a nájsť odvahu? Anjelský učiteľ nám ponúka odpoveď, keď hovorí, že príčinou statočnosti je nádej. Nádej je v protiklade so strachom, pretože kým strach pochádza zo zla, nádej pochádza z dobra. Rastie vďaka dôvere v Božiu dobrotu.
Na prekonanie svojho strachu preto Veronika potrebovala mať nádej – tá jej spočívala v túžbe pomôcť trpiacemu Kristovi. Táto túžba vyhrala nad strachom z veľkého davu a nad tým, aké to je byť iná v dave. Statočnosť zmierňuje strach. Potláča zlé a vedie k dobrému. Nájsť odvahu nie je ľahké, musíme ju spolu s Veronikou hľadať a snažiť sa o ňu. Pretože aj v Summe sa píše, že hlavným skutkom statočnosti je vytrvalosť.
Počas siedmich týždňov sme postupne spoznávali svet morálnych čností. Zisťovali sme, že snaha žiť čnostným životom by mala byť jedným z cieľov každého kresťana. Čnosti nie sú obmedzujúce, nie sú pravidlami, ktoré bránia našej slobode. Je to presne naopak. Čnosti nám ukazujú ako žiť život s upriamením na najvyššie Dobro. Tomášove učenie vysvetľuje, prečo je dôležitá miernosť, čestnosť, triezvosť a zdržanlivosť. Hovorí o kráse cudnosti, poslušnosti, skromnosti a pokory. Učí nás, ako byť vytrvalými a trpezlivými. Nezabúda ani na láskavosť, šľachetnosť a statočnosť a hľadá, kde je ich miera.
Vďaka svätému Tomášovi Akvinskému môžeme spoznávať svet čností aj naďalej. Čnosti sú tu pre všetkých. Sú tu pre ľudí, ktorí potrebujú pochopiť, že čnosti sú nám dané, aby nám pomohli žiť lepšie.
Filoména Ághová