🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Čnosti. Vytrácajú sa z nášho slovníka, vytrácajú sa z nášho „šatníka“. Čnosti sa dnes nenosia. Zrejme aj preto, lebo predstava čnostného človeka sa nám skôr spája s postavou suchopárneho a nudného človeka, ktorý si odopiera všetko to, čo je príjemné. No takáto predstava je na míle vzdialená od skutočnosti! Čnosti a suchopárnosť či nezáživnosť totiž nejdú k sebe.

Čnostnému človeku sa návyk konať dobro, ktorý dennodenne rozvíja s potrebnou Božou pomocou, dostal tak hlboko pod kožu, že sa stal akoby jeho druhou prirodzenosťou. Takémuto človeku je vlastné nielen konať dobro, ale konať ho spontánne a s radosťou. Čnostný človek nie je žiaden suchár, je to človek spontánnosti a autentickosti par excellence.

Svet čností je tak svetom spontánnosti pre dobro. Nie je to akýsi paralelný vesmír, do ktorého majú prístup iba niektorí a ktorý je len jeden z mnohých možných. Svet čností by mal byť svetom našej každodennej reality. Byť čnostným človekom až do špiku kostí je totiž povolaním každého kresťana. Aj takýmto spôsobom sa pripodobňujeme Kristovi.

Ak chceme nahliadnuť do sveta čností a spoznať ho skrz-naskrz, ťažko nájdeme lepšieho sprievodcu a učiteľa ako svätého Tomáša Akvinského. Tento rok uplynie už 700 rokov od jeho kanonizácie. Pri tejto príležitosti sa skupinka (nielen) mladých ADOM-ákov rozhodla počas nasledujúcich dní predstaviť vám v sprievode svätého Tomáša niektoré čnosti, ktoré sú vo všeobecnosti pomyselným srdcom jeho morálneho učenia. Sedem týždňov, štrnásť čností, jeden cieľ: spoznať svet pravej spontánnosti, spontánnosti pre dobro.

Aké čnosti vám predstavíme? Tomáš rozlišuje desiatky čností, no všetky sa zbiehajú v siedmich: troch teologálnych, ktoré sa bezprostredne vzťahujú na Boha (viera, nádej, láska), a štyroch kardinálnych čnostiach (rozvážnosť, spravodlivosť, miernosť a statočnosť). Kým rozvážnosť je skôr intelektuálna čnosť, ktorá zdokonaľuje našu schopnosť prakticky myslieť a správne a dobre sa rozhodovať v konkrétnych situáciách, zvyšné tri kardinálne čnosti patria medzi morálne čnosti. Usmerňujú totiž naše vášne či emócie a zdokonaľujú našu schopnosť chcieť (vôľu), teda chcieť správne a dobre. Svet čností je skutočne bohatý. My vás pozývame nahliadnuť do sféry morálnych čností, ktorá je plná odtieňov čnosti spravodlivosti, statočnosti a miernosti.

Prvou čnosťou, s ktorou sa zoznámime, je miernosť. Čnosť miernosti nám pomáha, aby sme sa nestali otrokmi tých vášní, ktoré nás tiahnu k zmyslovým dobrám, teda aby sme neprepadli pôžitkárstvu či telesnej žiadostivosti. No zároveň nás vychováva k tomu, aby sme sa nenechali premôcť zármutkom či ľahkomyseľnosťou, keď sme o tieto pôžitky ochudobnení (napr. počas pôstu). Miernosť tak chráni človeka pred tým, aby ho holdovanie pôžitkom či ich prípadná absencia neoslabovali v konaní dobra a neodvádzali od jeho skutočného cieľa: spoločenstva s Bohom. Miernosť teda nebrojí proti telesným pôžitkom, skôr nás učí, ako nebyť ich otrokom, ako nebyť otrokom spomenutých vášní. Veď kto je otrokom, ten len živorí, nežije naplno. Vyznieva to paradoxne, ale miernosť nám pomáha žiť život naplno.

Podľa Tomáša čnosť miernosti nie je čnosťou výnimočných a ojedinelých situácií. Miernosť sa totiž týka najmä telesných pôžitkov, ktoré zakúšame našimi zmyslami (hmatom na prvom mieste a potom chuťou, čuchom, zrakom a sluchom) pri bežnom užívaní vecí, ktoré sú vhodné, potrebné či dokonca nevyhnutné pre náš život, ako napr. jedlo, nápoje, telesné dotyky či v súčasnosti aj mobil 😉 (ruku na srdce, koľkí z v(n)ás strávia hodiny denne na mobile a „slepo“ skrolujúc si vychutnávajú pôžitok z prezerania fotografií, videí či hrania rôznych hier). Čnosť miernosti nás učí, ako používať aj tie najbežnejšie veci rozumne, zodpovedne, so zdravou zdržanlivosťou, nakoľko sú potrebné pre náš život. Miernosť je tak čnosťou každodennej všednosti.

Keď Tomáš Akvinský uvažuje o neresti nemiernosti, ktorá je opakom čnosti miernosti, nazýva ju detinským hriechom. Totiž tak ako malé dieťa nepoužíva rozum naplno, tak neresť nemiernosti uprednostňuje pôžitkárske používanie vecí (či dokonca ľudí) pred usmerneniami rozumu. A tak ako sa malé dieťa bez dostatočnej výchovy stane zanovitým, tak sa nerozumné a pôžitkárske, teda nemierne používanie stvorených dobier premení na „tvrdohlavú“ závislosť na nich. Neresť nemiernosti nás robí detinskými, čnosť miernosti nás robí dospelými. Deti sú malé, nedovidia ďaleko. Dospelí sú (zvyčajne) vysokí, dovidia omnoho ďalej. Nemiernosť dovidí len po okraj prítomného pôžitku. Miernosť vidí ďalej, za horizont pôžitku, pretože sedí na pleciach rozumu.

Neresť nemiernosti mieri k nízkym cieľom, na viac totiž nedorástla. No čnosť miernosti mieri k vyšším métam, k usporiadanému životu, v ktorom sa zračí harmónia medzi stvorenými dobrami; človekom, ktorý ich využíva; a Bohom, ku ktorému človek putuje. Nemierme nízko, máme na viac, mierme vysoko. Aj o tom je čnosť miernosti!

fr. Alan Ján Dely OP