🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Cnosť vytrvalosti rozvíja našu schopnosť dosahovať svoj cieľ v priebehu času a držať sa ho, aj keď narazíme na rôznorodé prekážky či neúspechy. Cnosť vytrvalosti je teda o našej stálosti v čase. Či už je niekto študentom, športovcom, umelcom alebo podnikateľom, rozdiel medzi priemernosťou a dokonalosťou v jeho remesle spočíva práve v schopnosti vytrvať a nevzdať sa ani v tých najnáročnejších situáciách. Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje, že cnosť vytrvalosti sa netýka v prvom rade veľkosti prekážok, ktoré nás stretnú, a ktoré máme prekonať, ale dĺžky času, počas ktorej treba vytrvať pri dosahovaní cieľa. Mnohí z nás sú večnými začiatočníkmi v dosahovaní svojich predsavzatí preto, lebo nám chýba cnosť vytrvalosti. Vytrvalosť nás učí ako nebyť večnými začiatočníkmi.

Špeciálnu skúsenosť s vytrvalosťou máme všetci obzvlášť teraz, v pôstnom období, kedy sa nielen viac snažíme vyhýbať sa všetkému zlému, ale zriekame sa aj mnohých príjemných a dobrých vecí. Pre mnohých z nás je priveľkou výzvou vydržať čo i len 40-dňový pôst, či 90-dňový Exodus. Niektorí z nás sa však vydali na oveľa dlhšiu cestu, cestu zasväteného života ako rehoľníci či kňazi. Práve táto cnosť, vytrvalosť, nás dokáže úspešne držať na ceste naplnenia nášho životného cieľa – dosiahnutia Nebeského kráľovstva a dokonalosti v zjednotení s Otcom. Veď ako píše evanjelista Matúš: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený.”

Samozrejme, vytrvalosť na tento cieľ nestačí sama. Vytrvalosť musí ísť ruka v ruke aj s inými cnosťami, aby čo najviac slúžila na podporu dobrého. Vytrvalosť je dôležitou súčasťou každej cnosti, pomáha nám ich osobitne prehlbovať, a tak nás vedie k cnostnému životu. Cnosť vytrvalosti sa netýka len vytrvania v konaní veľkých skutkov (vtedy sa do popredia dostávajú skôr iné cnosti ako odvaha či veľkodušnosť). Práve v konaní všedných, malých a častokrát nudných dobrých skutkov je cnosť vytrvalosti tou skutočnou cestou k úspechu.

Čo je opakom cnosti vytrvalosti? Na jednej strane to je zmäkčilosť, na strane druhej tvrdošijnosť. Keď sa človek vzdá svojho cieľa veľmi ľahko a rýchlo kvôli maličkým prekážkam, tak na začatej ceste nikdy nezájde ďaleko. Skôr bude neustále vyhľadávať nové ciele, ktoré aj tak opäť nedosiahne a rýchlo sa vzdá. Takýto zmäkčilý človek má teda vytrvalosti málo. Naopak, tvrdošijný človek má „vytrvalosti“ viac ako treba. Takýto človek sa snaží dosiahnuť svoj cieľ tvrdohlavo a za každú cenu, a to najmä preto, aby ukázal svoju dokonalosť. Takýto pyšný postoj však súvisí skôr s márnivosťou ako s vytrvalosťou.

Tomáš Akvinský zdôrazňuje, že na to, aby vytrvalosť (alebo akákoľvek iná cnosť), bola skutočne cnosťou, človek potrebuje nadprirodzenú pomoc, teda milosť. Jednoducho, bez Božej milosti človek nevydrží byť vytrvalý až do konca. No Boh nám prichádza na pomoc so svojou milosťou; On je vytrvalý v dávaní milosti.

Využime teda vytrvalosť ako nástroj, ktorý nám bude slúžiť vo chvíľach najťažších bojov, keď sa budeme chcieť vzdať. Vytrvalosť spolu s odvahou nás učia vydržať, zostať stálymi v čase a vernými Bohu a to aj v skúškach, v ktorých je najťažšie obstáť. Veď ako nám hovorí sv. Augustín: „Veríme, že vytrvalosť je Božím darom, vďaka ktorému vytrváme až do konca v Kristovi.”

Tomáš Briška