🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Písmo sväté vyzýva na zdržanlivosť zvlášť na dvoch miestach: ako na jeden z darov Ducha Svätého (Gal 5, 23) a ako na základ pre vieru a bratskú lásku (2Pt 1, 6). Tento biblický základ prebrala Tradícia a rozvinula ho zahrnutím do náuky o čnostiach. V rámci tejto náuky je zdržanlivosť často spájaná s miernosťou, no popritom má svoje vlastné špecifiká. Spolu s miernosťou nás zdržanlivosť vedie k ovládaniu prirodzených sklonov: byť zdržanlivý/mierny v jedle, v zábave, v prejavoch náklonnosti či intimity, v námahe a i. Preto majú niektorí tendenciu hovoriť o týchto dvoch čnostiach ako o synonymách.

Čo je špecifikom zdržanlivosti? Kým miernosť je skôr spojená s fyzickými túžbami, osobitosťou zdržanlivosti je skôr spojenie s rozumovými mohutnosťami: hnevom, strachom, stresom, pocitom krivdy, túžbou po spravodlivosti a i. Príkladom môže byť výchova detí alebo vzťahy s najbližšími. Keď dieťa alebo blížny urobí niečo, čo v nás vyvolá spravodlivý hnev, vedieť sa vtedy zdržať prvej reakcie, ovládnuť sa. V zdržanlivosti ide o vyhranie vnútorného zápasu, keď sa vedome rozhodnem zostať láskavý (dobrej vôle) aj v negatívnej a emočne vyhrotenej situácii z dôvodu väčšieho dobra, ktoré môžem urobiť neskôr. Druhým špecifikom zdržanlivosti je opäť rozumová túžba: pochopiť. Niekedy nám logika ľudí a spôsoby riešenia problémov nedávajú zmysel. Zdržanlivosť nás vedie k tomu, aby sme sa na danú vec vedeli pozrieť očami druhého. Aby sme si vedeli „sadnúť do jeho kresla“ a zamyslieť sa nad jeho perspektívou. Znovu ide o vnútorný zápas, v ktorom utíšime naše očakávania, skúsenosti a logické nastavenia nás samých, aby nám láska k blížnemu pomohla na ceste vzájomného porozumenia.

Zdržanlivosť nás takto vedie k budovaniu takej lásky k Bohu a blížnemu, ktorá druhého dokáže objať aj napriek jeho nedokonalostiam. Je to navýsosť teologálna láska, ktorou Boh miluje nás. Preto je darom Ducha Svätého. Boh nás miluje v našej nedokonalosti, no nie preto, aby sme v nej zotrvali. Je trpezlivý, aby sme duchovne a ľudsky dozrievali spôsobom, ktorý je pre nás primeraný. Aby tak, ako je Boh trpezlivý pri našom dozrievaní, boli sme podobne aj my: rodičia voči deťom a naopak, partneri navzájom, ale tiež ako jednotlivci v spoločnosti.

 fr. Irenej Maroš Fintor OP