Lk 10, 38-42

Prečo sa dnes Kristus v spore dvoch sestier postavil na stranu nič nerobiacej Márie a Martu, ktorá starostlivo obsluhovala Ježiša a jeho učeníkov, pokarhal?

  1. Ak by bol problém v Martinej službe ako takej, keď ju zamestnávala pohostinná starostlivosť o vzácneho hosťa, potom by sme museli prestať pomáhať núdznym. Museli by sme sa venovať iba Slovu, zaoberať sa spásonosnou vedou a nestarať sa, či je niekto pocestný alebo mu chýba chlieb. Museli by sme prestať konať skutky lásky, venovali by sme sa len poznaniu… a žili by sme celkom v rozpore s evanjeliom.

Pán v skutočnosti nezakazuje pohostinnosť ale znepokojovanie sa pre mnohé veci, čiže rozptyľovanie sa a zhon. Sv. Teofylakt hovorí: „Všimni si Pánovu rozumnosť: najprv Marte nič nehovoril, no keď sa potom snažila odtrhnúť sestru od počúvania, bola príležitosť, aby ju Pán pokarhal: lebo pohostinnosť sa ctí dovtedy, kým nás tiahne k potrebným veciam; keď však začne brániť v užitočnejších, je zrejmé, že väčšia česť patrí počúvaniu Božieho slova.“

  1. Pán teda nekarhá prácu, ale rozlišuje odmenu sestier. Hovorí, že Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme. Sv. Augustín sa preto takto prihovára Marte: „Niežeby si si ty vybrala zlý, ale ona lepší. Prečo lepší? Lebo sa jej neodníme, tebe sa však bremeno potrieb raz odníme: keď totiž prídeš do vlasti, nenájdeš tam pocestného, ktorého by si pohostinne prijala. A odníme sa ti pre tvoje dobro, aby si dostala niečo lepšie: odníme sa ti námaha, aby si dostala odpočinok. Ty sa plavíš, sestra je už v prístave. Lebo sladkosť pravdy je večná: v tomto živote rastie, a v tamtom bude dokonalá, nikdy sa neodníme.“
  2. Táto celkom jednoduchá evanjeliová epizóda nám teda chce ukázať, čo je cieľom duchovného života. Nie je ním služba, akokoľvek starostlivá a pohostinná; je ním Kristus. Služba môže a aj má byť prostriedkom dosiahnutia priateľstva s Ježišom, ale nemá sa pre nás stať cieľom. Ak pre službu zabudneme na jej skutočný cieľ, teda na Lásku, my sami sa rýchlo staneme jej cieľom: „Pozrite, ako vám slúžim a nikto mi nepomáha.“ Dokonca sa môžeme v tomto smere snažiť usmerniť a riadiť Boha, ako sa o to pokúsila Marta s Ježišom: „Povedz mojej sestre, nech mi pomôže!“ No takéto naše pokusy nutne povedú k frustrácii. Ježiš sa z lásky k nám nenechá takto ovládať.

Boh nie je prostriedkom alebo nástrojom na dosiahnutie nejakého nášho cieľa. On je cieľ. On je tým, čo hľadáme. Je naše šťastie a radosť. Bodka. Je to pravda kvôli tomu, kto je On a kým sme my. Nielenže by sme nemali brať Boha ako nástroj na uskutočnenie našich plánov (aj tých dobre mienených), ale nekonečný Boh jednoducho nemôže byť použitý pre konečné, podmienené ciele svojich stvorení. To ani nie je možné.

Na záver, aby sme boli k pani Marte féroví, v evanjeliách nájdeme o týchto dvoch sestrách ešte jeden príbeh. Štyri dni po smrti ich brata Lazára, prichádza do ich dediny Ježiš. A nie je to hĺbavá Mária, zničená bratovou smrťou, ale praktická Marta, ktorá prichádza Krista privítať a svojimi prosbami dosiahne bratovo vzkriesenie.

Svätá Marta a svätá Mária, orodujte za nás, aby sme vytrvalo počúvali Kristovo slovo a uskutočňovali ho ochotnou službou Kristovi v našich blížnych.

fr. Samuel