Jn 15, 1-8

Kľúčovým slovom obrazu o viniči, ktorý nám Kristus práve vyrozprával, je grécke sloveso menein, t.j. zostať. Zostať na viniči, ktorým je sám Ježiš. Sv. Ján, evanjelista, ktorý nám obraz zachytil, nepozná Pavlov obraz „Kristovho tela“. Ale podobenstvo o viniči vecne vyjadruje to isté: neoddeliteľnosť Ježiša od tých, čo sú jeho, ich jednotu s Ním a v Ňom aj medzi sebou navzájom. Teda zostať v Kristovi a v Cirkvi. V centre pozornosti stojí to, čo cirkevní otcovia nazývali perseverantia, teda trpezlivé zotrvávanie v Pánovom spoločenstve počas životných zmätkov.

O trpezlivosti s naším Pánom som hovoril včera. Dnes by som chcel hovoriť o trpezlivosti s Jeho Cirkvou. Niektorým z nás sa Kristova Nevesta zdá príliš pomalá, príliš ťažkopádna v obnove, váhavá zoči-voči výzvam dneška. Príliš opatrná na to, aby podstúpila riziká a zanechala „staromódnu“ disciplínu, doktrínu a zbožnosť. Iní s ňou zase strácajú trpezlivosť, lebo podľa ich názoru príliš rýchlo prijíma nové myšlienky, opúšťa svoje dedičstvo a tradíciu a zrádza poklad viery.

Múdry Kristov učeník Cirkvi dôveruje. Vie, že je božská aj ľudská, a miluje ju tak ako Kristus: láskou verného manžela, ktorý miluje svoju nevestu, nech sa deje čokoľvek. Svätý Ján Pavol II. na prvom Svetovom dni mládeže povedal: „Rád by som vás, drahí mladí, požiadal o láskavosť: majte s Cirkvou trpezlivosť. Cirkev je spoločenstvom slabých a nedokonalých jednotlivcov. Ale Boh zveril svoje dielo spásy do ľudských rúk. Je to skutočne veľké riziko, ale nie je žiadna iná cirkev ako tá, ktorú založil Kristus. On chce, aby sme my ľudia boli jeho spolupracovníkmi vo svete a v Cirkvi aj so všetkými našimi slabosťami a nedostatkami.“

Ak sa vrátime späť k nášmu podobenstvu, očisťovanie a ovocie viniča idú ruka v ruke. Pravým ovocím je láska, ktorá prešla krížom. Prešla Božím očisťovaním. No a k tomu nutne patrí „zotrvanie“ na viniči Kristovej Cirkvi. Nech nás k tomu povzbudia aj slová svedka najpovolanejšieho – konvertitu z anglikánskej cirkvi, svätého kardinála Newmana: „Bezvýhradne dôveruj Božej Cirkvi aj vtedy, pokiaľ by tvoj prirodzený úsudok viedol iným smerom než jej a nabádal ťa spochybniť jej múdrosť a uvážlivosť… Uváž, koľko skúseností nazbierala za osemnásť storočí a… buď vďačný, že počas mnohých generácií uchovávala vieru v bezpečí. Odveď svoj podiel práce a pomáhaj jej odovzdať túto vieru generáciám po tebe.“

fr. Samuel