Štyri adventné týždne sú obdobím očakávania a prípravy na Kristovo narodenie a jeho druhý príchod. Čakanie je znakom nádeje. Nádej na uzdravenie rozbitého sveta, ktorý potrebuje nápravu. Svet je rozbitý, pretože neznáša čakanie a uprednostňuje rýchle riešenia problémov, ktoré ho sužujú. Tieto rýchle riešenia nakoniec zlyhajú a ešte viac zraňujú svet.
Očakávaný Mesiáš dáva nádej, pretože on jediný je schopný napraviť náš rozbitý svet. On ho dokáže opraviť a napraviť.

Knieža pokoja (Iz 2, 1-5)

Prvé čítanie z  Izaiáša nás upozorňuje na pokojné spolužitie. „Zo svojich mečov si ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju.“ Mier teda nemožno dosiahnuť vojnami ani stavaním múrov. Je to dar od Boha, ako to nachádzame v Jn 14,27. Ľudstvo sa však môže slobodne rozhodnúť, či tento dar prijme, alebo nie. Mier si často nevyberáme, ale ovocím neprijatia tohto neoceniteľného daru mieru sú konflikty, násilie, vojny, diskriminácia a ich sprievodné javy.

Prorok Izaiáš sa prihovára nášmu rozvrátenému svetu a vyzýva národy a vlády, aby premenili svoje meče na pluhy, svoje kopije na kosáky, svoje vojenské rozpočty na rozvojové rozpočty a nenávisť na lásku. Hoci to môže znieť ťažko, táto premena je možná vďaka milosti Mesiáša, Kniežaťa pokoja.

Bdejte, kým čakáte (Mt 24, 37-44)

Matúš v evanjeliu usmerňuje naše myšlienky k „bdeniu“, keď sa blíži Parúzia (druhý Kristov príchod), pretože Pán príde v čase, ktorý neočakávame. Preto musíme bdieť a pripravovať sa. Môže sa zdať, že je to dlhé čakanie, ktoré zvádza ľudstvo k odklonu, na nebezpečnú cestu. Pripravený a očakávajúci duch inšpiruje k pozornému sledovaniu časov. Pripravenosť a bdelosť sa dosahujú prostredníctvom modlitby. Tí, čo nebdejú, sa nemodlia, a tí, čo sa nemodlia, nebdejú. Modlitba je dialóg s Bohom. Neustála komunikácia s Bohom udržiava človeka v nádeji a zároveň s Ním udržiava vzťah. Ak svet verne bdie prostredníctvom modlitby, zúfalstvo a strach nahradí nádej.
Vojny, ktorých sme svedkami vo svete, pripomínajú zúfalý svet; svet, ktorému chýba pripravenosť na Spasiteľa, svet plný strachu, svet, ktorý sa usiluje o sebestačnosť a vylučuje Mesiáša zo svojho základu. Tento postoj sa snaží zničiť nádej už v zárodku a vydáva ľudstvo napospas strachu a zúfalstvu.
Adventný čas je preto časom zastavenia vojny, diskriminácie a prijatia všeobjímajúceho Krista. Všetci sme povolaní čakať na Krista, ktorý uzdravuje náš rozbitý svet, pretože čakanie nie je strata času, ale cena, ktorú platíme za naše uzdravenie (Jn 5,3).

Želám vám očakávajúce čakanie na Mesiáša počas tohto adventného obdobia!

Reflexia fr. Emmanuela Mulu, OP

Vikariát Východnej Afriky – Keňa