Toto sa vážne nedá odpustiť! Ja mu/jej nedokážem odpustiť! Ty mne máš čo odpúšťať?! Dosť! Tieto vety nás nijako neoslobodzujú, práve naopak, držia nás spútaných v ťažkých okovách nelásky, nenávisti, hriechu; budujú v našej duši trvalý nepokoj a hnev. Ako chceme aby bolo odpustené nám, keď často nevieme alebo nechceme možno aj vplyvom veľkého zranenia alebo iba našej pýchy my odpúšťať druhým?

Denne prosíme v Modlitbe Pána o odpustenie hriechov, dokonca nám Boh daroval na tento účel aj sviatosť – sviatosť zmierenia. Ahaaa, zmierenia. Zmierenie nás s Bohom, s blízkymi, s neznámymi, samých so sebou… Tak teda ako sa chceme zmieriť s Bohom a prosiť o odpustenie, ak neplníme druhú časť tejto „zmluvy“? Veď denne hovoríme slová: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkomAKO i my… V KKC (2840) sa píše: „Láska, podobne ako Kristovo telo, je nedeliteľná: nemôžeme milovať Boha, ktorého nevidíme, ak nemilujeme brata či sestru, ktorých vidíme. Ak odmietame odpustiť našim bratom a sestrám, naše srdce sa uzatvára a jeho tvrdosť ho robí nepriepustným pre Otcovu milosrdnú lásku.“

Mnohokrát za deň padneme, pravidelne Boha prosíme o odpustenie, no vieme aj my odpúšťať? Často musíme vynaložiť veľkú námahu prísť za niekým a ospravedlniť sa či poprosiť o odpustenie. No ešte väčšiu námahu nás stojí odpustiť niekomu niečo, možno na prvý pohľad neodpustiteľné, príliš ťažké, niečo, čo absolútne narušilo naše vzťahy, dôveru, priateľstvo, alebo čo nás veľmi ranilo či urazilo. Boží Syn nám aj v tomto dáva nádherný príklad, keď On sám odpúšťa tým, čo ho poslali na smrť, zabili. Ach, aká obrovská láska, ktorú si môžeme práve v tieto dni ešte viac uvedomovať.

Dávaním radosti láska rastie. Ak Ti je odpustené, si rád. Ak odpúšťaš, dávaš nielen radosť druhému, ale aj svojmu srdcu, sebe, pretože následne môžeš Ty prijať ešte väčšiu radosť – odpustenie od Boha. Takto sú splnené obe časti „zmluvy“. No nie je to úžasné?

Odpustenie teda nehojí iba dušu agresora, ale aj dušu obete. Odpustenie hojí naše zranenia a uzdravuje, či dokonca posilňuje vzťahy. Je skrátka nevyhnutné, potrebuje ho každý, pretože každý padá. Odpúšťajme úprimne, z lásky k blížnemu, nie však s vypočítavosťou alebo s myšlienkou zisku Božieho odpustenia pre nás. Ak je pre Teba ťažké niekomu niečo odpustiť, modli sa za to. Pros o milosť odpúšťať. Boh to dokáže uzdraviť.

Klaudia Bajusová

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

2840 Pravda – a toho sa treba obávať – tento prúd milosrdenstva nemôže preniknúť do nášho srdca, kým neodpustíme tým, čo nás urazili. Láska, podobne ako Kristovo telo, je nedeliteľná: nemôžeme milovať Boha, ktorého nevidíme, ak nemilujeme brata či sestru, ktorých vidíme. Ak odmietame odpustiť našim bratom a sestrám, naše srdce sa uzatvára a jeho tvrdosť ho robí nepriepustným pre Otcovu milosrdnú lásku. Vyznaním hriechu sa však naše srdce otvára jeho milosti.

2844 Kresťanská modlitba ide až po odpustenie nepriateľom. Premieňa učeníka tým, že ho pripodobňuje jeho Učiteľovi. Odpustenie je vrcholom kresťanskej modlitby. Dar modlitby môže prijať iba srdce, ktoré je v súlade s Božím súcitom. Odpustenie svedčí aj o tom, že v našom svete je láska silnejšia ako hriech. Mučeníci včerajška i dneška vydávajú toto svedectvo o Ježišovi. Odpustenie je základnou podmienkou zmierenia Božích detí s ich Otcom a ľudí medzi sebou.