Základná kresťanská modlitba (ako ju nazýva Katechizmus Katolíckej cirkvi v článku 2759) podúra svojimi prvými slovami Kristových učeníkov Boha Otcom nazývať (Mt 6,9). Boh Izraela bol v dejinách izraelského ľudu vnímaný ako jeho otec (Ex 4,22-23), no len veľmi zriedka sa naň nábožný Izraelita obracal ako na otca. Tým, že Ježiš pozýva svojich učeníkov zvať Boha „Otcom“, poukazuje tak na neobyčajne hlbokú dôvernosť, ktorá medzi učeníkmi a Bohom jestvuje. A keďže v Cirkvi platí zásada lex orandi, lex credendi (zákon modlitby je zákonom viery, t. j. Cirkev verí tak, ako sa modlí), tento dôverný synovský vzťah máme možnosť obnovovať pri každom eucharistickom slávení. Počas neho totiž, kňaz k modlitbe „Otčenáš“ vyzýva napríklad týmito slovami : „Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme, preto sa osmeľujeme povedať.“ (KKC 2778). Tieto záverečné slová osmeľujeme sa povedať sú dôležité. Možno sme sa nad nimi nikdy nezamysleli a ich váhu si nikdy neuvedomili. Čo slovo osmeliť sa znamená? My sa vlastne odvažujeme Boha nazývať Otcom. Je to privilégium a nie niečo samozrejmé. A aj preto toto oslovenie máme vyslovovať s pokorou.

Nazývať Boha Otcom je výsadou kresťanského náboženstva. Aramejské „Abba“ – láskyplné a vrelé oslovenie, má ďaleko od oslovenia Allah, ktoré sa používa v inom náboženstve.

Poznať Boha ako Otca – všemohúceho a starostlivého Otca, je obsahom Kristovej dobrozvesti. Ježiš takto predstavil Boha – svojho Otca, v reči na vrchu (Mt 5-7). A v podobenstve o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32) ho predstavil ako Otca, ktorý je pripravený odpúšťať. A čo si z tejto kázne o jednoduchom oslovení možno zobrať? Napríklad aj to, že ak sa Boha odvažujeme nazývať naším Otcom, aj my sa máme správať ako Božie deti.

fr. Vavrinec M. OP

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

2759 „Raz sa [Ježiš] na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: ,Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov‘“ (Lk 11,1). Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svojim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu. Svätý Lukáš podáva jej krátky text (päť prosieb), svätý Matúš rozvitejšiu verziu (sedem prosieb). Liturgická tradícia Cirkvi si zachovala text svätého Matúša (Mt 6,9-13): „Otče náš, ktorý si na nebesiach…“

2770 V eucharistickej liturgii sa Modlitba Pána javí ako modlitba celej Cirkvi. Tam sa ukazuje jej plnší zmysel a jej účinnosť. Keďže je umiestnená medzi anaforou (eucharistickou modlitbou) a obradom prijímania, na jednej strane zhŕňa všetky prosby a príhovory vyjadrené v priebehu epiklézy, a na strane druhej klope na bránu hostiny Kráľovstva, ktorú sviatostné prijímanie anticipuje.