Generálne kapituly sú stretnutia, ktoré sa konajú raz za tri roky a zídu sa na nich zástupcovia dominikánov zo všetkých končín sveta. Tento rok sa konala v Mexiku a slovenskú provinciu na nej zastupoval otec Benedikt, ktorý aktuálne pôsobí v Žiline. 

V lete ste sa zúčastnili generálnej kapituly dominikánov v Mexiku. Aké bolo stretnúť sa s dominikánmi z celého sveta? 

Nebolo to pre mňa prvýkrát, že som mohol byť delegátom bratov na generálnej kapitule. A predsa to bola skúsenosť veľmi cenná, aj keď som na začiatku nemal veľmi chuť uprostred prázdnin stráviť mesiac cestovaním niekam a dlhými pracovnými stretnutiami, diskusiami prebiehajúcimi v troch rôznych jazykoch. Stretnúť sa s bratmi z rôznych kútov sveta a vidieť, že žijú podobnými starosťami aj radosťami je neoceniteľný zážitok a obohatenie. Hoci žijeme v rôznych kultúrach a kontinentoch, spája nás ideál sv. Otca Dominika a spoločne prežívaná radosť z nášho povolania. A hoci som tam poznal z predchádzajúcich stretnutí iba asi štyroch-piatich bratov, predsa som mal okamžite pocit bezprostredného prijatia. Je to silný a osviežujúci zážitok, ktorý mi oživil spomienky na moje prvé skúsenosti z pobytov u bratov v zahraničí krátko po páde komunizmu.

Aké boli hlavné posolstvá a závery generálnej kapituly?

Naše generálne kapituly nemajú ani tak za cieľ vydávať nejaké posolstvá. Povedal by som, že majú dva ciele – slávenie, ako dôsledok vďačnosti za dar povolania – a spoločná reflexia nad naším životom a poslaním. V tej spoločnej reflexií sa nás významne dotýkali otázky celosvetovej povahy. Na jednej strane je to situácia sveta po celosvetovej pandémií covidu, ktorá dramaticky obmedzila osobný kontakt a spôsobila prenos našich aktivít do digitálneho sveta. Odlúčenosť, ktorú sme prežívali, nás istým spôsobom poznačila. Ako ju teraz nanovo preklenúť? Naše ohlasovanie evanjelia je založené na osobnom kontakte a svedectve, ktorý nemožno úplne nahradiť virtuálnym kontaktom. Druhý dôležitý moment, ktorý má celosvetový presah, je Ruská agresia proti Ukrajine. Ako byť ohlasovateľmi evanjelia pokoja vo svete, ktorý je poznačený vojnou a prenasledovaním kresťanov vo svete? Tretia nosná téma bola otázka škandálu sexuálneho zneužívania v Cirkvi a ako môžeme formovať naše komunity a svoje životy, aby sme mohli predchádzať zneužívaniam druhých a zneužívaniu duchovnej autority či moci. Závery kapituly, ktoré tvoria zaväzujúce nariadenia pre celú rehoľu, sa usilujú preto na jednej strane posilniť spoluprácu medzi provinciami v otázke formácie bratov (v zmysle základnej, ale aj celoživotnej formácie), v správe hmotných vecí,  v pomoci misijným oblastiam a bratom v krajinách, kde kresťania čelia nenávistným útokom a prenasledovaniu.

Žilinský kláštor, kde aktuálne pôsobite, má patrocínium sv. Martina de Porres. Nepatrí medzi chronicky známych svätcov, no zdá sa, že pre dominikánov je veľmi významnou osobnosťou…

Sv. Martin na rozdiel od väčšiny našich dominikánskych svätcov dosiahol svätosť bez toho, aby vynikal ako kazateľ, teológ, misionár, mučeník alebo umelec. Tento rok si pripomíname 60. výročie jeho kanonizácie, ktorá bola vyhlásená sv. Jánom XXIII. po vyše než 300 rokoch od jeho smrti. U nás nie je veľmi známy, ale v krajinách Latinskej a Severnej Ameriky je to veľmi populárny svätec a patrón. A to nielen medzi dominikánmni, ale aj v širšej Cirkvi

Žil v spoločnosti, ktorá bola v tom čase hlboko rozdelená rôznymi konfliktmi.  Tieto rozdelenia prechádzali naprieč všetkými vrstvami obyvateľstva Limy, ktoré tvorili predovšetkým indiáni, Španieli a černosi.

V čom môže byť jeho príbeh aktuálny pre dnešného človeka?

Sv. Martin bol sám poznačený hendikepom svojho pôvodu a sociálneho štatútu. Bol mulat a vyrastal ako nemanželský syn španielskeho šľachtica, ktorý ho nepriznal za svojho. Vyrastal v chudobe. Zažil preto mnohé príkoria. Neskôr aj od svojich spolubratov v kláštore. Napriek tomu prijal ochotne a s pokorou tie najhoršie práce a služby, nikdy sa nesťažoval. Napriek svojmu sociálnemu hendikepu dokázal z toho mála, čo mal, pomáhať druhým naprieč spoločenským rozdielom. Z mála dokázal vytvoriť veľa. Nedisponoval majetkom, a predsa pomáhal svojimi osobnými charizmami a svojou službou veľkému množstvu ľudí. Vo svojej obetavej službe chorým nerozlišoval medzi majetnými a chudobnými, medzi slobodnými a černošskými otrokmi. Spoločenské rozdiely prekonával úspešne svojou žičlivou láskou a neúnavnou službou. Je príkladom veľkosti malých každodenných činov, ktoré môžu zmeniť okolie a dokonca aj chod dejín.

 

Za rozhovor ďakuje Jana Solárová