Štúdium nemusí byť len preliezanie zo semestra do semestra, zbieranie kreditov s odretými ušami, písanie záverečnej práce tak, aby sa nezistila zhoda s textom, ktorý používam ako predlohu… Môže to byť životný štýl srdca otvoreného pre nové znalosti, fascinovaného Božím algoritmom, ktorý sa postaral o svet, v ktorom všetko do seba zapadá a funguje v celku aj v najmenších detailoch. O tom, aké miesto má štúdium v dominikánskej spiritualite, sa rozprávame s otcom Gabrielom Hunčagom OP.

Prečo má u dominikánov štúdium dôležité miesto?

Je to historicky dané. Vychádza to jednak zo spirituality zakladateľa, ktorý so sebou stále nosil evanjelium podľa Matúša a často čítal a spomínal Collationes Patrum, čo sú zbierky patristickej literatúry na prelome 12. a 13. storočia. Týmto náš zakladateľ, sv. Dominik, žil, z toho čerpal. Z  kanonizačného procesu sú známe udalosti, ako predal svoje knihy, keď videl hlad a biedu, aby z finančných prostriedkov získaných z predaja pomohol chudobným. Za týmto naratívom vidieť, že náš zakladateľ čítal, veľa pracoval s dobovou literatúrou. Vyštudoval v Palencii na tamojšej katedrálnej škole Septem artes liberales, čo bola dobová forma najvyššieho inštitucionalizovaného štúdia. Teda prvá vec, prečo dominikáni kladú dôraz na štúdium, je message zakladateľa. Druhá vec je legislatíva, do ktorej sa tento odkaz premietol. Každá rehoľa má svoju legislatívu, podľa ktorej usporadúva život členskej základne. U nás sa to volá Liber constitutionum et ordinationum, to znamená Kniha stanov a nariadení. Tá sa zrodila v pôvodnej forme veľmi skoro, už v roku 1220 bola prvá generálna kapitula, na ktorej sa začal tvoriť text Konštitúcií. Dominikánske aktivity boli zhrnuté do slov studium, praedicatio a salus animarum, teda štúdium, kázanie a spása duší. Východiskom pre našu pastoračnú činnosť, pre salus animarum, je práve štúdium, bez štúdia nie je kázanie, ktoré  je súčasťou našej starostlivosti, cura animarum.

Pod štúdiom sa myslí vždy a výlučne zameranie na teologické vedy?

Z dobového hľadiska bolo smerovanie také, že každé štúdium vyvrcholilo štúdiom teológie. Po vzniku rehole v roku 1216 prichádza v 13. storočí naše „hviezdne obdobie“, ku ktorému sa najčastejšie vraciame z minulosti. Vtedy, ak ste chceli študovať teológiu, potrebovali ste najskôr študovať propedeutické disciplíny, Septem artes liberales, teda artistickú fakultu. Povedané univerzitným jazykom, keď ste chceli ísť na teologickú fakultu, potrebovali ste štúdiá, ktoré tomu predchádzali, a tie zahŕňala artistická fakulta, niečo podobné ako dnešná filozofická fakulta. Po jej absolvovaní ste absolvovali teologické štúdiá ako vrchol univerzitného vzdelania. Ale, samozrejme, dominikánska charizma zahŕňa štúdium vo všeobecnosti, lebo naše pôsobenie v spoločnosti reaguje aj na iné ako teologické otázky. Spoločnosť vytvára dopyt aj po neteologických veciach, a tak tomu bolo aj v stredoveku. Napríklad známy Albert Veľký písal traktáty o mineralógii, o rastlinách, živočíchoch… Teda dôraz sa kládol na teológiu, čo ale neznamená, že nebolo možné študovať aj iné vedy, preto, aby dominikáni dokázali reagovať na spoločenský dopyt aj v iných oblastiach ako teologických.

Ako je to dnes? Študujú dominikáni prevažne teológiu alebo aj iné vedné disciplíny?

Samozrejme, dôraz je kladený na teológiu. V dnešnej dobe, kto chce prijať kňazskú vysviacku, musí skončiť teológiu. Nemusí byť každý brat kňazom, môže byť aj rehoľník, ktorý nie je kňazom, ale kto chce byť kňazom, bez štúdií teológie sa nezaobíde. Teda štúdium teológie je akousi prirodzenou súčasťou našej formácie. V našom prostredí hovoríme o magisterskom štúdiu teológie alebo ekvivalentnom štúdiu teológie, ktoré je potrebné na to, aby mohol človek prijať presbyterát. Takže v tomto zmysle áno, hovoríme tomu základné štúdiá. Kladieme dôraz na štúdium, lebo formuje človeka, myseľ, ducha, predstavy. Sme v prvom rade kazatelia, kazateľom môže byť aj niekto, kto nie je kňaz, aj naše rehoľné sestry sú kazateľky. Kážeme svojím slovom a životom. Základné štúdium sa začína rok po noviciáte, vtedy sa študuje teológia, ktorej súčasťou je filozofia, klasické jazyky, biblické jazyky, a toto štúdium sa ukončí vo väčšine prípadov magisterským titulom a kňazskou vysviackou. K základnému štúdiu existujú možnosti nadstavby, hovoríme tomu doplnkové štúdium, a tým môže byť čokoľvek. Filozofia, história, biológia, sociológia, špecializovaná teológia a tak ďalej. Máme v provincii bratov, ktorí sú botanici, filozofi, psychológovia, historici, samozrejme, teológovia.

Dominikáni majú teda aj určité postavenie v akademickom svete? 

Zaujímavé je, že sú bratia, ktorí majú akademické postavenie, ale, paradoxne, majú ho v neteologických disciplínach. Lebo ešte predtým, ako vstúpili do rehole, už nejakú vysokú školu mali absolvovanú. A väčšinou v tom, ako sa profilovali v odbore, ktorý si už so sebou priniesli do rehole, sa v ňom po absolvovaní teológie ďalej špecializovali, až to dotiahli na akademickú úroveň. To je taký paradox, že na Slovensku nemáme v akademickom prostredí nikoho, kto by robil teológiu, ale máme takých, ktorí robia iné vedné disciplíny.

Ako pomáha štúdium v osobnom duchovnom raste?

U mňa má štúdium nenahraditeľné miesto. Už stredovek mal heslo – semper legere, stále čítať. Človeka to formuje, prináša duchovný rozvoj. Prehlbovanie sa v spiritualite je niekoľkovrstvová záležitosť. Jedna z tých vrstiev je vnútorný život, kontemplatívna modlitba, verbálna modlitba, ako je posvätný ruženec, breviár, samozrejme, sviatosti, spoveď, Eucharistia, sväté omše. Táto vrstva je pri rehoľníkoch samozrejmá, každý, kto vidí rehoľníka, vie, že sa asi často modlí a veľa času trávi rozjímaním a čítaním posvätných textov, čo je pravda a je dobré, že to tak je. Okrem toho má každá rehoľa osobitnú spiritualitu a u nás je to kladenie dôrazu na intelektuálnu formáciu. V tejto vrstve je pre mňa nepredstaviteľné prestať čítať a študovať. Práve to formuje jednotlivca, aby vedel povedať, aké je miesto človeka v dnešnom svete. Bez štúdia to nejde, môžete sa premodliť k nejakému duchovnému poznaniu, to áno, ale keď chcete pomáhať ľuďom, sprevádzať ich a formovať po mentálnej a intelektuálnej stránke, bez toho, aby ste sa vzdelávali, to nejde. To je trvalá súčasť našej spirituality.

Patrí k tomu aj tlmočenie zložitých teologických poznatkov do jazyka bežného človeka?

Všetci naši dominikánski velikáni spomedzi intelektuálov sa o toto usilovali. Napríklad, Tomáš Akvinský, intelektuál par excellence, sa snažil písať prístupným jazykom. Veci najťažšieho kalibru, filozofické aj teologické, vedel prerozprávať jednoduchým jazykom, preto sa ľahko číta a časť historikov tvrdí, že jeho Summa teologica je napísaná preto tak jednoducho, lebo je to učebnica pre začiatočníkov. Používa zrozumiteľný, až čierno-biely jazyk. Nastolí nejaký problém, predstaví tri možné uhly pohľadu naň, ku každému je pro et contra, pre a proti. Netreba sa toho báť, nie je to nič ťažké a našou úlohou je motivovať, dodať odvahu, že to, čo sa v teológii na prvý pohľad môže javiť ako veľmi zložité a neprekonateľné, nemusí takým byť.

 

Foto: archív respondenta

Za rozhovor ďakuje Jana Solárová