Keď sa snažíme poctivo vo svedomí rozlíšiť Božiu vôľu v otázke svojho povolania, môžeme naraziť na mantinely – mám ísť za Božím volaním aj proti svojej rodine a znepriateliť si rodičov? Môžem byť povolaný k tomu, aby som zostal sám? Rozprávame sa s otcom Samuelom Lovásom OP, promotórom pre povolania slovenskej dominikánskej provincie.

Čo je vaša úloha ako promotóra pre povolania? 

V prvom rade to nie je nejaká propaganda alebo nábor. Pán Boh povoláva. Práca promotóra sa odohráva v troch úrovniach. Prvá je duchovná. Modlím sa a obetujem na úmysel, aby Boh poslal nové povolania do našej rehole. Druhá rovina je práca s mládežou v širšom zmysle. Táto práca je nezištná. Nerobím to s tým, že očakávam, že niekto konkrétny z tej skupiny vstúpi do rehole. Ale tým, že rehoľa pracuje s mladými, vytvára „podhubie“ pre povolania. Tretia úroveň je práca s povolaniami v užšom slova zmysle. Trikrát do roka robíme víkendy v kláštore pre mužov, ktorí rozlišujú povolanie, a sú priťahovaní k dominikánskej charizme. Keď máme záujemcov, promotór pre povolania ich tiež doprevádza do momentu, keď vstúpia do postulátu. Serioznejší záujemci o vstup do rehole bývajú zhruba mesiac s nami v kláštore a vtedy ich mám ako promotór pre povolania na zodpovednosti.

Boh si určite v každom čase povoláva dostatok robotníkov do svojej vinice. Prečo je teraz kríza povolaní?

Je to spojené aj s krízou viery. Ľudia uprednostňujú pred Bohom iné hodnoty – majetok alebo iné časné dobrá. Prejavuje sa to v tom, že sa vyprázdňujú kostoly, a prejavuje sa to aj v tom, že sa vyprázdňujú rehoľné inštitúty a kňazské semináre.

Je povolanie do zasväteného stavu vznešenejšie ako povolanie do manželstva? Má Boh radšej zasvätené osoby? 

V niektorých novších cirkevných dokumentoch sa zdôrazňuje, že povolanie do manželstva, kňazstva a zasväteného života majú rovnakú hodnotu. Ale keby sme čítali cirkevné dokumenty a diela svätých z minulosti, ale trebárs aj Vita consecrata Jána Pavla II., tam sa zdôrazňuje skôr vertikálny rozmer a predovšetkým o zasvätenom živote sa píše, že je vyšším stupňom nasledovania a má objektívne väčšiu hodnotu. Ako to teda je? Mala Cirkev pravdu vtedy alebo má teraz? Svätý Tomáš Akvinský odpovedá v Sume proti pohanom, že zasvätený život môže byť objektívne lepší, ale manželstvo môže byť lepšie pre konkrétneho človeka. Inak povedané, hoci existuje objektívna hierarchia, tak niektorých ľudí si Boh povoláva do zasväteného života a niektorí majú prirodzené povolanie do manželstva. Preto pre človeka, ktorý má povolanie do manželstva, je úplne zbytočné, a dokonca by to mohlo byť aj škodlivé z hľadiska jeho spásy, keby si sám z vlastného rozhodnutia a vlastných síl chcel vybrať cestu zasväteného života. Pre človeka povolaného do manželstva je manželstvo lepšie ako zasvätený život.

Zdá sa, že manželstvo je pre človeka akýmsi prirodzenejším stavom…

Kristus povoláva apoštolov, ktorí s výnimkou svätého Jána sú ženatí, aby ho bližšie nasledovali. Prirodzeným povolaním človeka je manželstvo. Sviatosť manželstva je jediná sviatosť, ktorú Kristus nevymyslel, ale povýšil už existujúcu skutočnosť na nadprirodzenú úroveň. Každý človek má toto povolanie zo svojej prirodzenosti a Kristus prichádza za niektorými, ktorí toto povolanie už majú, a volá ich, aby ho bližšie nasledovali a zasvätili sa mu.

NIE VŽDY JE CESTA BEZ PREKÁŽOK

Čo v prípade, ak sú rodičia proti kňazskému alebo rehoľnému povolaniu svojho dieťaťa? Mal by ísť proti vôli rodičov? 

Je to podobné, ako keď si niekto vyberie partnera, s ktorým rodičia nesúhlasia. Ak ide už o dospelého človeka, má to byť jeho výber. Zrelí rodičia ustúpia do úzadia a nechajú to rozhodnutie na svoje dieťa.

Je správne, naopak, povzbudzovať deti pre rehoľné alebo kňazské povolanie?

Vidíme to u mnohých svätých, že sa snažili povzbudzovať deti do kňazstva alebo zasväteného života. Dôležitá je miera. Ak je to v takej miere, že dieťa je od malička priamo nútené k tomu, že keď vyrastieš, pôjdeš do seminára, to nie je dobré. Ale ako pri iných dobrých veciach kresťanskí rodičia by mali predstavovať deťom aj túto alternatívu a hovoriť im o kráse zasväteného života a kňazského povolania.

Sú okolnosti, za ktorých je správne svoje povolanie opustiť, odísť z manželstva alebo z kňazstva?

Povolania, ak sú autentické, sú až do konca života. Keby však napríklad v manželstve bolo násilie, je správne, aby s tým týraná žena alebo muž niečo robili, aby nenechali tyranizovať seba alebo svoje deti. Dôležité je násiliu čeliť, napríklad aj odchodom. Druhá vec je, že keď od násilníka obeť odíde, neznamená to, že manželstvo zaniká. Cirkev pozná rozluku, ktorá môže byť dočasná alebo trvalá. Čo sa týka rehoľného a kňazského povolania, existujú mechanizmy, ktorými Cirkev preveruje, či je konkrétne povolanie autentické. Sú situácie, keď si človek z prirodzenosti nevie predstaviť, že by ostal v reholi alebo kňazstve, lebo to hraničí s jeho psychickým zdravím. Ani vtedy by si nemal len sám povedať, že na to nemá a po 10 alebo 20 rokoch odísť. Je dôležité, aby o svojej situácii hovoril s kompetentnými osobami, aby ho v týchto ťažkých chvíľach niekto doprevádzal. Môže ísť o obdobie krízy. Ale môže ísť aj o hlbší problém, ktorý môže skončiť aj oprávneným odchodom.

Kňazstvo ale nikdy nezaniká…

Existuje laicizácia kňazov, keď je kňaz preradený do laického stavu. Ak však raz prijal kňazský charakter, nezmazateľný znak do duše, tento charakter mu ostáva v duši vpísaný navždy. Nezmaže ho ani laicizácia. Na rozdiel od manželstva, ktoré trvá iba do smrti jedného z manželov.

Môže byť niekto povolaný k tomu, aby ostal single? 

Cirkev hovorí, že sú tri riadne cesty k svätosti: manželstvo, kňazstvo a zasvätený život. Stáva sa, že ľudia z rôznych dôvodov ostanú single, napríklad niekto si nenájde životného partnera a nepociťuje povolanie do zasväteného života.

Aj v takýchto podmienkach môže dosiahnuť spásu, ale malo by ísť o výnimku. Mimoriadnu cestu. Rovnako ako nepatrí k našej prirodzenosti, že sme chorí. Keď dostanem chrípku, tak ju liečim, nebudem si ju kultivovať a chcieť, aby som ju mal čo najdlhšie. Bojujem s ňou. Takisto človek by mal hľadať svoje povolanie v rámci Cirkvou podporovaných stavov, hoci sa môže stať, že to niekomu nevyjde. Ale nemal by sa zo single stávať ďalší “riadny” stav, to nie je úplne normálne.