Údery komunistického štátneho zriadenia namierené proti Cirkvi dopadli aj na zasvätené osoby. Prenasledovaní, väznení a internovaní boli aj bratia dominikáni.

Prvé kláštory boli likvidované už v lete 1948.

Akcia “K” (Kláštory) vyvrcholila Barbarskou nocou z 13. na 14. apríla 1950, keď sa príslušníci Štátnej bezpečnosti vlámali do mužských kláštorov a rehoľníkov odviezli do tzv. „sústreďovacieho kláštora“. V noci z 3. na 4. mája pokračovali vo zvyšných mužských kláštoroch. Dôvodom zásahu bola údajná protištátna činnosť reholí. Po týchto dvoch úderoch bolo odvedených a sústredených 1150 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.

Ako sa násilná vláda komunistov odrazila na živote dominikánov, môžeme vidieť v niekoľkých životných príbehoch rehoľníkov tej doby.

 

Rafael Gregor Lexman OP

Počas domovej prehliadky Štátnej bezpečnosti vo februári 1948 využil páter Rafael nestrážený okamih a podarilo sa mu ujsť. Švagor mu požičal veci na prezlečenie a Rafael pokračoval v úteku cez Česko až na nemecké hranice. Medzičasom však bolo po ňom vyhlásené celoštátne pátranie a v blízkosti nemeckých hraníc ho zadržal príslušník pohraničnej stráže. Šesťročný trest odňatia slobody si odpykal v ťažkých podmienkach v handlovských uhoľných baniach. Po páde komunizmu bol páter Rafael prvým priorom dominikánskeho konventu v Bratislave na Kalvárii.

 

Mikuláš Jozef Lexman OP, zakladateľ časopisu Svätý ruženec

V decembri 1948 vyšetrovali Mikuláša Lexmana pre článok uverejnený v časopise Svätý ruženec v máji 1947 pod názvom Nové zatýkanie kňazov v Chorvátsku, v ktorom „osočoval pomery spriateleného štátu“. Neskôr sa ocitol vo vyšetrovacej väzbe pre jeho údajný kontakt s obvineným a neskôr odsúdeným Patúcom, zakladateľom ilegálnej organizácie Slovenská národná liga. Aj počas vyšetrovacej väzby sa Mikuláš modlieval ruženec. Vyrobil si ho z kúska špagátu a chleba, krížik vyhrýzol z chlebovej kôrky.

O necelý rok sa vo vyšetrovacej väzbe ocitol znova, tento raz pre útek jeho rodného brata Rafaela.

Počas Barbarskej noci bol otec Mikuláš spolu so svojimi košickými spolubratmi odvezený do internačného tábora. Zomrel na následky ťažkých pomerov v tábore a zanedbanej zdravotnej starostlivosti ako 53-ročný v roku 1952.

 

Pius Ján Krivý OP

V júni 1949 vydali českí a slovenskí biskupí pastiersky list Hlas biskupov a ordinárov v hodine veľkej skúšky, namierený proti porušovaniu náboženskej slobody v Československu. Štátna moc urobila všetko, aby sa zabránilo jeho prečítaniu na nedeľných svätých omšiach. Páter Pius však list na svätej omši ľuďom predniesol. Preto ho predvolali na Štátnu bezpečnosť. Keď si uvedomil, o čo im ide, utiekol z policajnej budovy. Zatkli ho 4. augusta 1954, podľa vtedajšieho liturgického kalendára na sviatok sv. Dominika. Na otázku ŠtB, prečo čítal pastiersky list, keď vedel o jeho zákaze, reagoval energicky. Buchol päsťou o stôl a povedal: „Komu som ja sľuboval poslušnosť. Biskupovi alebo ŠtB? A dajte mi pas, a odtajním sa, že som sa zo slovenskej matere narodil. Keď synovia vlastného národa proti vlastným takto idú.“ Pius Krivý bol odsúdený na 18 rokov väzenia. Napokon si v ťažkých podmienkach odpykal šesť rokov, ktoré sa odrazili v jeho zdravotnom stave, keď mu neskôr diagnostikovali tuberkulózu.

 

Akvinas Juraj Gabura OP

Azda najikonickejšou postavou spomedzi dominikánov prenasledovaných komunistickým režimom je otec Akvinas, ktorý zomrel len pred pár rokmi vo veku úctyhodných 104 rokov.

Barbarskú noc z 13. na 14. apríla 1950 prežil vo vlaku z Košíc do Trenčína. Potom sa skrýval na rôznych miestach na Orave. Najdlhšie pobudol u Kováčovcov v Dlhej nad Oravou. Keď sa skrýval u Kováčovcov, prišli za ním traja príslušníci Bielej légie, ktorí ho prosili o svätú spoveď. Páter ich vyspovedal a v humne odslúžil svätú omšu, aby mohli prijať aj Eucharistiu. Potom však prišiel ten, čo ho skrýval, a povedal mu, že musí odísť, lebo už niekoľkých jeho známych zatkli. „Dostal som sa do najopustenejšej situácie v živote,“ rozprával páter Akvinas. Keď sa v Oravskom Podzámku prihlásil, ŠtB už o ňom všetko vedela. Nasledovalo ťažké vyšetrovanie a monster proces v Dolnom Kubíne, kde pátra Akvinasa odsúdili na doživotie za to, že vyspovedal príslušníkov Bielej légie, za „trestný čin velezrady“. Pri vyšetrovaní použivali rôzne metódy nátlaku, nadávky, vyhladovanie, samotku… „Ja som veľmi sa modlil, aby som nič neprezradil, za spovedné tajomstvo som ochotný bol aj život dať, len nie vyzradiť.“

O rokoch vo väzení hovoril: „Som to obetoval Pánu Bohu, spojoval som sa s trpiacim Pánom Ježišom Kristom, a jedine takto človek mohol vydržať.“ Veľa inšpirácie čerpal z prekladu knihy francúzskeho dominikána Alexandra Pinyho Odovzdanosť do Božej vôle, ktorú čítal počas svojich štúdií. „A keď sa človek akosi otvoril v pokore pred Bohom, že tu jedine na Teba, Pane, sa môžem spoliehať. Tebe sa odovzdávam a ty vieš, kde mám byť, čo mám byť, ako čo má byť ďalej so mnou. Preto aj s takouto odovzdanosťou som prijal výrok súdu, doživotné väzenie.“ 

V roku 1960 ho vo Valdiciach zastihla správa, že amnestia sa vzťahuje aj naňho. Po prepustení pracoval ako murársky pomocník, neskôr v inštalačnom sklade. Ako dominikán navštevoval rodiny, organizoval krúžky a založil skupinu terciárov. Prevrat v roku 1989 vnímal ako Boží zázrak. O novonadobudnutej slobode povedal: „niektoré stanoviská sú nebezpečnejšie pre vieru ako boli predtým za totality.“ Príkladom svätého života bol povzbudením v každej dobe a vo všetkých okolnostiach.

 

Citáty použité zo stránky Ústavu pamäti národa

 

Jana Solárová