Veľmi slávna a milá postava tohto blahoslaveného sa skvie spolu s majstrom Eckhartom a Jánom Taulerom medzi vynikajúcimi učiteľmi dominikánskej špirituality, tzv. rýnskymi mystikmi. Henrich, ctiteľ božskej Múdrosti a veľký milovník Kristovho umučenia, narodil sa neďaleko Kostnice (Konstanz) v Nemecku pravdepodobne na konci XIII. storočia. Jeho otec bol šľachtic a nebol nábožensky založený. Meno prijal od matkinej rodiny Seuze. Jeho matka bola veľmi zbožná. Vo veku trinástich rokov vstúpil do rehole sv. Dominika v Kostnici. Mal nežnú a láskavú povahu. Päť rokov rehoľného života prežil vlažne, ale zasiahnutý svetlom božskej milosti a zahrnutý mystickými darmi, vynikal prísnym životom a trpezlivo a mlčky znášal protivenstvá a nactiutŕhania.
Napísal knihy, veľmi obľúbené veriacimi, preslávené v dejinách literatúry, ktoré ešte dnes majú vplyv na duchovný život. Jeho mystické spisy, z ktorých niektoré napísal ľudovým jazykom, sú stále obľúbené a nanovo vydávané. Na prvom mieste je to kniha Hodinky o večnej Múdrosti. V nej podáva náuku o zbavení sa zmyslovosti a o spojení s Bohom nazeraním na Kristove dokonalosti a na jeho umučenie. Vynikal pokorou a láskou, bol ozdobený nebeskými darmi a planul láskou k Ježišovi, ktorého meno si vyryl do hrude. Zbožne skonal v Ulme 25. januára 1366. Pápež Gregor XVI. schválil jeho úctu 22. apríla 1831. Jeho hrob bol zničený počas náboženských nepokojov reformácie v XVI. storočí.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si povolal blahoslaveného Henricha, aby nasledoval tvojho Syna a obdivuhodne si ho preslávil umŕtvovaním tela. Prosíme ťa, daj, nech i my nasledujeme ukrižovaného Krista a ustavične pociťujeme jeho útechu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.