Kedy:
6. september 2019 celý deň
2019-09-06T00:00:00+02:00
2019-09-07T00:00:00+02:00
Vstupné / Štartovné:
ZADARMO

Brat Michal sa narodil 19. februára 1897 v poľskej šľachtickej rodine v Pełkiniach pri meste Jaroslaw. Pri krste dostal mená Ján František. Po maturite študoval architektúru na Technickej univerzite vo Ľvove. V roku 1927 vstúpil do noviciátu v dominikánskom konvente v Krakove. Pri obliečke dostal rehoľné meno Michal. V roku 1931 bol vysvätený za kňaza. Po kňazskej vysviacke plnil zväčša poslanie formátora, keď bol magistrom novicov, neskôr študentov, najprv v Krakove a potom vo Varšave. Pracoval tiež medzi poľskými intelektuálmi. Počas Druhej svetovej vojny, keď 1. septembra 1944 sa vo Varšave začalo „Poľské povstanie“, bol v meste a pouličné boje mu znemožnili návrat do konventu. V takejto situácii sa prihlásil za kaplána povstaleckej polovojenskej jednotky „Konrad“. Obetavo sa staral o ranených a umierajúcich povstalcov až do 6. septembra 1944, keď nemeckí vojaci dobyli dom, v ktorom bol provizórny lazaret a všetkých pozabíjali. Telo brata Michala spolu s telesnými pozostatkami ostatných mŕtvych povstalcov bolo spálené na blízkej barikáde a neskôr pochované v spoločnom hrobe.
Sestra Júlia sa narodila v Nawojowej pri Nowom Sącze v Poľsku. V detskom veku stratila rodičov a tak so svojou sestrou bola vychovávaná v sirotinci pri konvente sestier dominikánok v Nawojowej. V roku 1918 vstúpila do noviciátu tejto Kongregácie sestier dominikánok. V roku 1922 sa stala učiteľkou a neskôr riaditeľkou školy vo Vilniuse. V roku 1934 sa jej dostalo cti aj zo strany mesta, kvôli svojej starostlivosti o chudobné a opustené deti. Bola tiež miestnou predstavenou sestier dominikánok, asistentkou bratstva Tretieho rádu sv. Dominika a verne plnila aj iné jej zverené úlohy. V roku 1939 bol Vilnius obsadený sovietskymi vojskami, v roku 1941 zas nemeckými. Počas nemeckej okupácie sa zaoberala tajným vyučovaním náboženstva a organizovaním pomoci najmä starším kňazom. 12. júla 1943 ju Gestapo uväznilo a rok zostala uväznená v samotke vo Vilniuse. V júli 1944 ju deportovali do koncentračného tábora Stutthof pri Gdańsku. Po večeroch po barakoch organizovala modlitbu posvätného ruženca. Slovom a príkladom apoštolovala, pomáhala každému, bez ohľadu na národnosť alebo náboženstvo. Delila sa s tým, čo mala, aj s posledným kúskom chleba. Katolíkom organizovala prijatie sviatostí. Keď vypukla epidémia týfusu, dobrovoľne sa prihlásila za ošetrovateľku nakazeným. Jej obetavá služba vyvierala z hrdinskej statočnosti a veľkej evanjeliovej lásky k blížnym. Úplne vyčerpaná a premožená týfusom sestra Júlia zomrela 20. februára 1945.
Brat Michal a sestra Júlia boli vyhlásení za blahoslavených pápežom Jánom Pavlom II. vo Varšave 13. júna 1999 spolu s ďalšími 106 poľskými mučeníkmi (3 biskupmi, 52 diecéznymi kňazmi, 26 rehoľnými kňazmi, 3 bohoslovcami, 7 rehoľnými bratmi, 8 rehoľnými sestrami, 9 laikmi, spolu s 18 rozličných diecéz a 22 rehoľných rodín, v štyroch skupinách).

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, dnes si s úctou pripomíname víťaznú smrť blahoslavených mučeníkov Michala a Júlie; prosíme ťa, vyslyš naše modlitby a daj nám silu, aby sme nasledovali ich vytrvalosť vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.