Dnes sa zamýšľame nad prvou prosbou Modlitby Pána. Môže nás prekvapiť, že Pán Ježiš začína túto modlitbu prosbou o posvätenie Božieho mena. Sám Boh je zdrojom posvätenia a jeho meno je dokonale sväté. Môže sa azda ešte viac posvätiť?

Prosbu o posvätenie Božieho mena môžeme chápať ako prosbu o jeho oslavu a zvelebenie v tomto svete. Božie meno a samotný Boh môže byť viac posvätený a zvelebený v našich životoch. Táto prosba by mohla byť prosbou o to, aby sme vďaka Božej milosti dokázali žiť na oslavu Boha. Aby sme našimi skutkami nehľadali svoju popularitu, uznanie a naše posvätenie v očiach druhých. Ide o túžbu po tom, aby bol Otec oslávený v našich radostiach a úspechoch, ale aj ťažkostiach a trápeniach.

Taktiež je to zvolanie, ktoré nás vedie k sebareflexii a zamýšľaniu sa nad tým, ako my dokážeme vnímať svätosť Jeho mena. Akoby tu bol súvis s druhým Božím prikázaním, ktoré nás pozýva, aby sme si uvedomovali svätosť Božieho mena a vyslovovali ho vždy s úctou.

Nakoniec, ako členovia Cirkvi vydávame svedectvo o Otcovi a aj od nášho života závisí, či bude On posvätený medzi ľuďmi, s ktorými sa stretávame. Práve naše svedectvo môže byť pre mnohých ľudí dôležitým krokom k tomu, aby prijali do sŕdc Jeho lásku a zatúžili Ho stále viac poznávať a nasledovať . Avšak rovnako to môže byť náš život, ktorý hanobí Božie meno a znesväcuje ho v tomto svete, pokiaľ konáme zlo.

A tak sa nebojme volať spolu s Kristom „posväť sa meno tvoje“, aby bol milujúci Otec oslávený v našom živote a následne aj v živote ľudí, s ktorými sa stretávame.

Lukáš Žemla

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

2807 Výraz „posvätiť“ sa tu nemá chápať predovšetkým v jeho príčinnom význame (jedine Boh posväcuje, robí svätým), ale najmä vo význame hodnotiacom: uznávať za svätého, sväto zaobchádzať. Preto sa pri klaňaní táto prosba niekedy chápe ako chvála a vzdávanie vďaky. Ale Ježiš nás túto prosbu naučil vo forme optatívu: ako prosbu, túžbu a očakávanie, v ktorých sú zaangažovaní Boh i človek. Už od prvej prosby k nášmu Otcovi sa ponárame do vnútorného tajomstva jeho božstva a do drámy spásy nášho ľudského pokolenia. Prosiť ho, aby jeho meno bolo posvätené, nás zapája do „dobrotivého rozhodnutia, čo si… predsavzal“ (Ef 1,9), „aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1,4).

2858 Keď prosíme „Posväť sa meno tvoje“, vstupujeme do Božieho plánu, podľa ktorého posvätenie jeho mena – ktoré bolo zjavené najprv Mojžišovi a potom v Ježišovi – sa má uskutočňovať prostredníctvom nás a v nás, ako aj v každom národe a v každom človekovi.