🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

„Kristus áno, Cirkev nie!“ Určite ste už počuli tento výrok. Čo sa za ním skrýva? Aké sú príčiny takého postoja? Tie môžu byť rôzne. Jednou z nich je skutočnosť, že Cirkev nie vždy odzrkadľuje dostatočným spôsobom jej Boží charakter a nepriťahuje ľudí k Bohu, ale vytvára akýsi múr, ktorý ľudí od Boha vzďaľuje a bráni im dostať sa k nemu bližšie. Je to presný opak toho, čo by malo byť poslaním Cirkvi v súčasnej dobe. Cirkev by mala Boha ľuďom priblížiť a pritiahnuť ich k nemu.

Ak chceme hlbšie pochopiť poslanie Cirkvi dnes, musíme sa vrátiť k jej samotnému zrodu. Pri pohľade do dejín môžeme pozorovať, že na počiatku Cirkvi stála dvojitá udalosť: udalosť, ktorá súvisí s poslaním Ježiša Krista, a udalosť daru Ducha Svätého. Život Cirkvi pramení z tejto dvojitej udalosti. Bez nej by bola iba prázdnou nádobou.

Z evanjelií vieme, že Ježiš počas svojho pozemského života povolával k obráteniu tých, ktorých stretol, a pozýval ich, aby uverili. Povolal Dvanástich, z ktorých vytvoril základný kameň nového Izraela. Formoval ich počas spoločného života, ktorý trval približne tri roky. V priebehu týchto rokov učil apoštolov, pred ich očami konal skutky milosrdenstva a uzdravenia a rozšíril tieto gestá, ktoré už mali silný symbolický charakter, o ďalšie. Tie jeho učeníci chápali ako ustanovujúce. Napríklad sa neuspokojil s tým, že nakŕmil zástupy v momente rozmnoženia chleba – spôsob, ktorým ich pozval k svojmu stolu –, ale predsedal večeri v predvečer svojho umučenia. Rozdelil im chlieb a víno a povedal: „Toto je moje telo… Toto je moja krv…“ Potom šiel na smrť, aby naplnil poslanie, ktoré mu zveril Otec, a aby naplno svedčil o láske, ktorú mal k svojim bratom a sestrám. Po zmŕtvychvstaní znovu obnovil komunitu učeníkov, ktorí sa po jeho smrti rozpŕchli, a rozposlal ich do celého sveta s jasným poslaním – šíriť radostnú zvesť všetkým národom.

Aby sa však Cirkev mohla zrodiť v plnom svetle, ešte jej čosi chýbalo. Francúzsky teológ Bernard Sesboüé porovnáva zrod Cirkvi so vznikom života. Obdobie Ježišovho pozemského života je akoby počatím a obdobím gravidity. Ježišovu smrť prirovnáva k bolestnému pôrodu. No je to až dar Ducha Svätého na Turíce, ktorý umožnil prvotnej komunite vyjsť na svetlo. Podľa Skutkov apoštolov bola komunita apoštolov pred Turícami uzavretým spoločenstvom, ktoré sa bálo vystúpiť zo seba. Až vďaka daru Ducha Svätého sa všetko mení. Dvere sa otvorili a Peter vychádza k zástupom, aby im zvestoval radostnú zvesť. Cirkev sa naplno zrodila!

Táto dvojitá udalosť, z ktorej sa rodí Cirkev, sa do histórie zapísala ako niečo jedinečné a neopakovateľné. Ide o nezvratný dar Boha ľudstvu. Dar, ktorý sa uskutočnil raz a navždy, a úlohou Cirkvi v dnešnej dobe je sprítomňovať tento dar, ktorý je určený pre všetkých. Ako sa nám v dnešnej dobe darí uskutočňovať toto poslanie?

Sr. M. Justína Kostúrová OP

 

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

763 Je úlohou Syna uskutočniť v plnosti čias plán spásy svojho Otca. To je dôvod jeho „poslania“. „Pán Ježiš položil základy svojej Cirkvi ohlasovaním blahozvesti, čiže príchodu Božieho kráľovstva, ktoré bolo od vekov prisľúbené v Písmach.“ Aby splnil Otcovu vôľu, Kristus založil nebeské kráľovstvo na zemi. Cirkev je „Kristovo kráľovstvo už teraz tajomne prítomné.“

766 Ale Cirkev sa zrodila najmä z Kristovho úplného sebadarovania za našu spásu, ktoré anticipoval v ustanovení Eucharistie a uskutočnil na kríži. (…)

767 „Keď bolo dokončené dielo, ktorým Otec poveril Syna na zemi, bol v deň Turíc zoslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev.“ Vtedy „bola Cirkev verejne zjavená pred zástupmi a kázaním sa začalo šírenie evanjelia medzi národmi“. Keďže Cirkev je „zvolávaním“ a „zhromažďovaním“ všetkých ľudí k spáse, je samou svojou povahou misionárska. Kristus ju posiela ku všetkým národom, aby z nich urobila učeníkov.