Keď sa svätý Otec Dominik rozhodol založiť nový rád, jeho hlavnou pohnútkou bolo ohlasovať Pravdu a priniesť ju do sveta, kde sa rozmáhali rôzne herézy a učenie o Bohu bolo v mnohých smeroch skreslené a pokrivené. Preto považoval za dôležité, aby boli kňazi vzdelaní, aby dokázali osvetľovať pravdy viery a uvádzať na správnu mieru domnienky, ktoré vznikali často nepochopením alebo nesprávnou interpretáciou Svätého písma.
Zapálený pre ohlasovanie Evanjelia
V jeho kanonizačnom spise čítame: „Zdalo sa, že je úplne pohltený myšlienkou spásy duší, všetkými prostriedkami a ako sa len dalo.“ Už od mladosti napĺňala Dominika túžba po spáse duší. Ešte predtým, ako založil rehoľu, rozhodol sa hlásať Evanjelium. Kým Dominik a hŕstka jeho spoločníkov čakali na súhlas Svätej stolice, spájalo ich práve ohlasovanie Božieho slova. Keď založili rehoľné spoločenstvo, povedal Dominik jednému zo svojich nasledovníkov: „Pôjdeme evanjelizovať kumánskych Tatárov.“ V konfirmačnej bule hovorí pápež Honorius III.: „Vzhľadom na to, že bratia vášho rádu budú majstrami viery a skutočným svetlom sveta, potvrdzujeme svoj súhlas.“ Dominik zaviazaný touto dôverou, posiela svojich sedemnástich učeníkov v duchu Kristovho: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium každému stvoreniu.“
Rád ustanovený pre kázanie
O vzťahu dominikánov k evanjelizačnej činnosti sa hovorí aj v úvodných pasážach Regule: „Náš Rád od svojho začiatku bol ustanovený pre kázanie a spásu duší.“ V Konštitúciách rádu sa ďalej píše: „Bratia by mali túžiť po misiách smerom k pohanom, ktoré tak vyzdvihla Svätá stolica ako veľmi dôležitú súčasť nášho povolania. Aj náš svätý Otec Dominik sa usiloval o obrátenie pohanov a túžil podstúpiť pre nich mučeníctvo.“
Nadradenosť apoštolského kázania potvrdil pápež Inocent IV. slovami: „Dielo apoštolského kázania musí byť starostlivo chránené uprostred všetkých iných činností konaných pre dobro duší a žiadny druh charitatívnej činnosti nesmie do toho zasahovať.“
-js-
Obrázok: commons.wikimedia.org
