Prečo Amazónia?

Dominikánky mesiac pokoja si tento rok zvolil za stredobod záujmu amazónsku oblasť. Región v Južnej Amerike nie je postihnutý vojnovým konfliktom, predsa tam však ľudia trpia sociálnou nespravodlivosťou a bezohľadnosťou až do tej miery, že si zaslúžia pozornosť dominikánskej rodiny z celého sveta.

Dopady klimatických zmien

Problém klimatických zmien sa vo všeobecnosti považuje za dôsledok ľudskej činnosti a konzumného životného štýlu, pretože ťažba surovín spôsobuje zničenie veľkých plôch džungle a kontamináciu životného prostredia.

Amazónska oblasť má význam pre environmentálnu rovnováhu celej planéty. V rámci Dominikánskeho mesiaca pokoja sa v Reholi kazateľov zameriavame na spoločné modlitby za spravodlivosť a mier, obraciame náš pohľad k tým, ktorí plačú a varovným hlasom prosia o starostlivosť o stvorenie a ochranu ľudských práv, ktoré sú v regióne porušované.

„Snivam o takej Amazónii, ktorá si môže žiarlivo chrániť ohromujúce prírodné krásy a prekypujúci život hemžiaci sa v jej riekach a lesoch.“ (pápež František)

„Výkrik zeme“ je výraz používaný v súvislosti s pápežskou encyklikou „Laudato si’“ a ďalšími cirkevnými dokumentmi, ktoré sa venujú environmentálnym obavám. Vyjadruje utrpenie a degradáciu, ktoré príroda zažíva v dôsledku ľudskej činnosti, vrátane odlesňovania, znečistenia, zmeny klímy a straty biodiverzity. Pápež František vo svojich spisoch zdôrazňuje dôležitosť počúvania a reagovania na „výkrik zeme“ ako súčasť morálky, zodpovednosť za starostlivosť o Božie stvorenie.

Nezastupiteľný význam pre celú planétu

„Krik zeme“ z „Drahej Amazónie“ odkazuje na volanie po informovanosti a konkrétnych krokoch na ochranu Amazónie a jej prírody.

Amazonská ekológia sa vzťahuje na štúdium ekosystémov prítomných v oblasti Amazónie, ktorá pokrýva väčšinu povodia rieky Amazonky v Južnej Amerike. Tento región je známy ako jeden z najpestrejších a druhovo najbohatších oblasti na svete s veľkou rozmanitosťou rastlín, zvierat, mikroorganizmov a biotopov.

Možno nie je úplne správne povedať, že Amazónia je „pľúcami“ planéty, alebo aspoň tieto „pľúca“ sú viac modré (kvôli oceánom) ako zelené (kvôli lesom). Toto však nijakým spôsobom neuberá z enormného významu tohto regiónu pre životné prostredie.

Amazonský ekosystém je dôležitý pre svoju biologickú a kultúrnu rozmanitosť a tiež preto, že hrá dôležitú úlohu ako klimatický regulátor. Dva hlavné dôvody sú:

je obrovským rezervoárom uhlíka a generátorom vlhkosti, ktorá spôsobuje ochladzovanie;
pretože amazonská biomasa je taká obrovská, že spaľovaním sa do atmosféry uvoľňuje veľké množstvo uhlíka.

Pravdepodobne najdôležitejší environmentálny význam Amazónie nespočíva ani tak v tom, čo ponúka jej príroda, ale v tom, čo môže vygenerovať jej deštrukcia: žiadne iné prirodzené životné prostredie vo svete nemá takú znečisťujúcu schopnosť ako spaľovanie amazonskej biomasy. Potenciálne teda môže byť Amazónia najväčším prírodným producentom uhlíka na svete, alebo, inými slovami, Amazónia by mohla byť potenciálne najväčším znečisťovateľom na planéte.

Zo všetkých týchto dôvodov analýza existujúcich hrozieb pre ochranu amazonského ekosystému má veľký význam na regionálnej aj na globálnej úrovni. Napriek svojmu veľkému ekologickému významu, Amazónia čelí mnohým hrozbám, ako je napríklad odlesňovanie, poľnohospodárska expanzia, nelegálna ťažba, výstavba priehrad a ťažba prírodných zdrojov. Tieto ľudské aktivity ohrozujú biodiverzitu a ekosystém, ktoré región poskytuje.

Snahy o ochranu zahŕňajú vytváranie prírodných rezervácií, implementáciu politík trvalo udržateľného riadenia a spoluprácu medzi vládou, mimovládnymi organizáciami a miestnymi komunitami.