3. VN – bulletin na koncerte
Keď som chodieval do filharmónie vypočuť si koncert vážnej alebo aj súčasne hudby, tak pri vstupe do sály som si stále vzal pripravený bulletin. Bolo pre mňa výbornou prípravou prečítať si text, v ktorom bol niekoľkými slovami priblížený život autora a okolnosti vzniku samotného hudobného diela. Určite by mal koncert svoju hodnotu aj sám o sebe, ale s pripraveným textom o skladateľovi a jeho myšlienke mohol poslucháč vnímať melódiu, nie len ako dojem pre neho samého, ale ako dialóg, v ktorom sa autor chcel vyjadriť a poslucháč v tom mohol vnímať aj harmóniu, aj pravdivosť tohto vyjadrenia.
Na túto skúsenosť som si spomenul pri uvažovaní nad dnešným evanjeliom. V ňom Ježiš rovnako podáva dva argumenty, ktoré navzájom hlboko súvisia, aby v apoštoloch umocnil hĺbku stretnutia po zmŕtvychvstaní. Tým prvým momentom sú Ježišove rany. Dielo, ktoré Ježiš napísal svojím životom, tak počas verejného účinkovania, ako aj v posledných dňoch Veľkého týždňa. Tým druhým momentom je spôsob, akým Ježiš približuje a interpretuje tieto udalosti odvolávajúc sa na Písmo. „Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im : Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“
Ježišova obeta kríža a zmŕtvychvstania je taká jedinečná, že má svoju veľkú výpovednú hodnotu aj sama o sebe. No ak by bola vyňatá z tradície Písma, veľmi ľahko by sa mohlo stať, že by sa stala nezrozumiteľnou. Že by si v nej každý našiel to, čo mu príde ako zmysluplné a užitočné v tú ktorú chvíľu života. No udalosti Veľkej noci sprítomňované stále vo sviatostiach cirkvi nie sú iba o osobnom dojme jednotlivcov. Sú o stretnutí a dialógu s Bohom. Je potrebné vedieť sa započúvať do toho, čo nám Boh hovorí a čo dosvedčil v živote Ježiša Krista a v jeho diele, ktoré je neustále sprítomňované v spoločenstve cirkvi. Lebo jeho obeta lásky je na Božiu slávu a pre našu spásu.
Tak často sa stáva, že skutky ľudí nie sú sprevádzané slovami a slová nie sú dosvedčené skutkami. V takých situáciách najčastejšie dochádza k nedorozumeniam v živote. K pocitu, že tam niečo nesedí. A to tak medzi ľuďmi, ako aj v človeku samotnom. O tom sú dnešné prvé dve čítania, akoby protikladné k textu evanjelia, kde Ježiš tieto dve skutočnosti zosúlaďuje a privádza do harmónie. V prvom je opísaná Petrova reč, v ktorej sa prihovára Židom a ukazuje im cestu zmierenia, tým že ich zlobu interpretuje ako nevedomosť, no Boh všetkým, ktorí chcú, dáva druhú šancu. A rovnako ak aj jednotlivec zhreší, dostáva od Boha druhú šancu, o ktorej hovorí dnešné druhé čítanie. Čo je cieľom týchto druhých šancí, ktoré dáva Boh? Aby sa život každého jednotlivca stal výpoveďou zjednotenia skutku a slova, pravdy a lásky. Inak povedané, aby život nijakého človeka neskončil v pretvárke (nepravde) a bez lásky. Boh si je vedomí, že kým je človek na ceste života nie všetko sa podarí na prvý raz. No tak, ako Ježiš – Slovo ktoré sa stalo telom – urobil zo svojho života Eucharistiu, teda telo, ktoré je sprevádzané sviatostnými slovami modlitby premenenia, aj my sme pozvaní urobiť naše telá, skrze ktoré konáme každodenné skutky, miestom modlitby pravdy a lásky. Bez tejto vnútornej jednoty sa v živote neuskutoční žiadne vonkajšie zjednotenie. A všetky spoločenstvá od rodiny, cez komunity až po štát sa stanú len miestami osobných dojmov a individuálneho egoizmu.
Prijmime túto Božiu márnivosť v milosrdenstve, učme sa nachádzať jednotu skutku a slova, pravdy a lásky, aby sa naše životy stali podobné Eucharistii alebo veľkým umeleckým dielam, v ktorých sa v pravde vyjadruje to, čo sa tam skutočne koná, každé svojim spôsobom, a ktorých cieľom je podeliť sa o múdrosť a radosť zo života v duchu priateľstva.
