Pád totalitného režimu v novembri 1989 priniesol nemalú úľavu pre cirkev a vieru. Život v slobodnom svete sa začal nanovo prebúdzať a obnovovať. Nemožné sa stalo možným a sen realitou. Pripravili sme krátky prehľad toho, čo sa dialo v katolíckom svete po Nežnej revolúcii.
Vymenovanie nových biskupov. Rokovania medzi Vatikánom a Prahou o vymenovaní nových biskupov, ktoré sa vliekli od roku 1962 sa ukončili 6. februára 1990, keď pápež Ján Pavol II. vymenoval biskupa podzemnej cirkvi, Jána Chryzostoma Korca za nitrianskeho sídelného biskupa. Vzápätí 14. februára nasledovali ďalšie tri biskupské nominácie. Vymenovanie Rudolfa Baláža za banskobystrického sídelného biskupa, Alojza Tkáča za košického sídelného biskupa a Eduarda Kojnoka za rožňavského sídelného biskupa. V prípade Rudolfa Baláža a Alojza Tkáča išlo o kňazov, ktorí sa počas totalitného režimu dostali do opozície voči štátnej moci a bol im na čas odobraný štátny súhlas.
Vzťahy s Vatikánom. 18. januára 1990 nadviazalo Československo diplomatické styky so Svätou stolicou a do Prahy sa vrátil apoštolský nuncius Giovanni Coppa.
Konferencia biskupov. Začiatkom apríla 1990 bola ustanovená spoločná Konferencia biskupov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Po vzniku Slovenskej republiky bola dňa 23. marca 1993 kánonicky erigovaná Konferencia biskupov Slovenska, ktorej prvým predsedom sa stal spišský biskup František Tondra.
Cirkevnoprávna organizácia. Zmeny v Cirkvi nenastali len v personálnej oblasti, ale aj v oblasti cirkevnoprávnej organizácie. Apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti bola dňa 31. marca 1995 zriadená Košická cirkevná provincia a Košice boli povýšené na sídlo arcibiskupa. Ako sufrágánne (pomocné) biskupstvá boli do novovzniknutej východnej provincie začlenené Spišské a Rožňavské biskupstvo. Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo ostali sufragánmi dovtedajšej Trnavskej arcidiecézy, ktorá bola premenovaná na Bratislavsko-Trnavskú arcidiecézu. Dóm sv. Martina v Bratislave bol povýšený na konkatedrálu.
Obnova vzťahu štátu a Cirkvi. Spoločenské zmeny, ktoré nastali v ČSSR po novembri 1989 sa premietli aj do roviny vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a štátom, ktorý nadobudol novú kvalitu. Z pohľadu demokratizačného procesu bolo nevyhnutné, aby štát pristúpil jednak k odstráneniu krívd spôsobených totalitným režimom počas štyridsiatich rokov jeho pôsobenia, ale aj ku konštituovaniu nových vzťahov, založených na demokratických princípoch a rešpektovaní činnosti cirkvi a jej účasti na spoločenskom živote, čo znamenalo aj definitívne sa vymanenie cirkvi spod správy a dozoru štátu. To sa mohlo uskutočniť len zmenou stále platných tzv. cirkevných zákonov z roku 1949 a prijatím nových právnych predpisov.
Duchovná služba bez štátneho súhlasu. 23. januára 1990 nadobudol účinnosť Zákon č. 16/1990 Zb., ktorým bol zrušený kontroverzný inštitút štátneho súhlasu. Pre výkon duchovnej služby tak už nebol potrebný súhlas štátu. Jedinou požiadavkou pre výkon duchovnej služby sa stala bezúhonnosť osoby vykonávajúcej duchovnú službu. Zákon bol novelizovaný Nariadením vlády ČSFR o valorizácii platov duchovných a stanovení nového spôsobu ich výpočtu.
Sloboda zhromažďovania. Prijatím zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve bola odstránená ohlasovacia povinnosť pre zhromaždenia organizované cirkvou, či už v kostole, alebo mimo neho. Konanie procesií, pútí a iných sprievodov a zhromaždení, slúžiacich na prejavy náboženského vyznania sa tak mohli konať bez potreby udelenia súhlasu Národného výboru.
Bohoslovecké fakulty. Došlo k opätovnému začleneniu bohosloveckých fakúlt pod jednotlivé univerzity.
Sloboda náboženského vyznania. 9. januára 1991 prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijalo Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Listina zakotvila v čl. 15 slobodu svedomia a náboženského vyznania. V Článku 16 garantovala právo na slobodné praktizovanie viery, či už súkromne, alebo verejne a tiež bola zaručená nezávislosť a autonómia Cirkvi smerom dovnútra. Tieto slobody boli papierovo garantované aj predtým, v praxi to však počas starého režimu nefungovalo…
Uznávanie cirkevných sobášov. Zákon č. 243/1992 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 94/1963 Zb. o rodine sa dovtedajšia obligatórna civilná forma sobáša stala opätovne fakultatívnou. Od účinnosti zákona bolo možné uzatvoriť manželstvo dvomi rovnocennými formami, a to buď civilnou alebo cirkevnou formou.
Vrátenie cirkevných majetkov. K náprave krívd spôsobených protiprávnym odňatím nehnuteľného majetku rehoľným rádom a kongregáciám v päťdesiatych rokoch došlo prijatím zákona č. 298/1990 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií, a Arcibiskupstva olomouckého. Prílohou zákona taxatívne vymedzený nehnuteľný majetok sa dňom účinnosti zákona stal vlastníctvom jednotlivých rádov a kongregácií.
Novelizáciou tohto zákona bol rozsah navráteného majetku rozšírený aj na hnuteľný majetok, ktorý bol k 10. 4. 1950 umiestnený v jednotlivých nehnuteľnostiach. Cieľom týchto právnych predpisov bolo umožniť obnovenie činnosti rehoľných rádov a kongregácií, ktorá bola v roku 1950 bez akéhokoľvek zákonného podkladu zastavená.
-js-
Zdroj: Lukáš Sekerák: Historický pohľad na vzťah štátu a Katolíckej cirkvi na Slovensku v XX. storočí. Ružomberok, 2018.
Obrázok: commons.wikimedia.org
