O priebehu púti k milostivej soche Pomáhajúcej Matky Božej vo farnosti Dunajská Lužná informovala aj TV LUX vo svojom Spravodajskom súhrne zo dňa 20.08.2019. Začiatok reportáže 00:06:50.

Púte k milostivej soche Madony Žitného ostrova v súčasnej Dunajskej Lužnej (pôvodný názov: Dénesd, (maď.), Schildern, (nem.) majú 270 ročnú tradíciu. Drevenú sochu z hruškového dreva vysokú 68 cm, ktorá znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom v náručí, priniesli do obce benediktíni z kláštora Celldömölk v Maďarsku, keď utekali pred Turkami (1527). Už v tomto kláštore preukazovali starobylej soche mimoriadnu úctu a veriaci i mnísi ju uctievali ako zázračnú, uzdravujúcu a pomáhajúcu Madonu.

Po príchode do Dénesdu uložili sochu na bočný oltár v románskom kostolíku sv. Bartolomeja apoštola. Bočný oltár časom schátral a následne sochu uložili do skrine v sakristii kostola. Neskôr ju kaplán Pavel Reindl premiestnil na faru v Mišérde (maď.), Mischdorf (nem.), dnešná miestna časť Dunajská Lužná – Nové Košariská, kde sa k nej súkromne modlieval.

Na vigíliu slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 14. augusta 1749 bola na odporúčanie úradníkov bratislavskej župy milostivá socha umiestnená na hlavný oltár pôvodného kostola v Dénesde. Obyvatelia na príhovor Matky Božej už v ten večer a potom aj v ďalších dňoch zažili početné uzdravenia, z ktorých mnohé prítomní kňazi nechali zaznamenať ako mimoriadne a zázračné. Mišérdsky farár František Szögényi v rokoch 1749-1753 zozbieral a postupne v latinskom rukopise zaznamenal 178 prípadov podivuhodných uzdravení na príhovor Panny Márie. Rukopis Františka Szögényiho „Prodigiorum Marianorum historica connotacio (Historický opis mariánskych zázrakov)“ sa nachádza vo farskej knižnici a v 90-tych rokoch minulého storočia bol Dr. Jozefom Vozárom preložený do slovenčiny.

Od roku 1749 bol Dénesd známym pútnickým miestom na hornej časti Žitného ostrova. K milostivej soche sa každý rok schádzali zástupy pútnikov zo širokého okolia uctievajúc ju ako „svoju“ Pomáhajúcu Matku Božiu, preto aj pútnický chrám bol historicky známy pod titulom: „Sanctuarium Beatæ Mariæ Virginis (Svätyňa preblahoslavenej Panny Márie)“. Zvyšujúci sa počet pútnikov urýchlil aj výstavbu súčasného barokového kostola Povýšenia sv. Kríža, ktorý bol slávnostne posvätený v roku 1797.

Tradičné púte k Madone Žitného ostrova boli násilne prerušené v dôsledku udalostí 2. svetovej vojny, kedy nastalo v mnohých obciach na južnom území Slovenska vysídlenie pôvodných obyvateľov nemeckej a maďarskej národnosti (1942). Počas totalitného režimu ich obnovenie nebolo dovolené. Preto keď v roku 1996 prevzala správu farnosti Rehoľa kazateľov, opäť sa na podnet veriacich otvorila otázka pokračovať v prerušenej tradícii pútí k milostivej soche. Dominikáni zaujali pozitívny postoj a už nasledujúci rok sa púte opäť obnovili z príležitosti 200. výročia posviacky kostola Povýšenia sv. Kríža. Púte sa v obci konajú každý rok okolo sviatku Nanebovzatia Panny Márie a predchádza jej týždňový duchovný program, na ktorý bývajú do farnosti pozvaní vzácni hostia a slávnostní kazatelia.