🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

V našom svete je ťažké nezabúdať na to, že Boh nás miluje presne takých, akí sme. Tak ako rodič miluje svoje dieťa bez ohľadu na všetko ostatné, rovnako aj Boh miluje nás. Náš vzťah s Bohom vyplýva zo skutočnosti, že sme stvorení na Jeho obraz ako jedinečné ľudské bytosti. Boh chce, aby sme si vážili cenný dar života, boli zaň vďační a učili sa milovať bratov a sestry v Kristovi Ježišovi. Zároveň je však našou primárnou úlohou milovať Pána Boha. No nie preto, čo od neho môžeme získať, ale preto, kým je – milujúcim Otcom.

 

V Markovom evanjeliu v 4. kapitole sa píše: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku. Ak zrno padne na kraj cesty alebo na skalnatú pôdu, či do tŕnia, neprinesie veľa úrody. Ale ak padne do dobrej zeme, vzíde, vyrastie a prinesie úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú. A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Nebeské kráľovstvo prichádza na svet skrze Ježišovo slovo, ktoré je zasiate do sveta, rastie a postupne dozrieva. Ak dovolíme Jeho slovu zapustiť v nás korene, časom uvidíme bohatú úrodu. A aj keď bolo horčičné zrnko najmenšie spomedzi iných zŕn, bolo plné života. Božie kráľovstvo je mu podobné. Vytvárajú ho tí, ktorí v Bohu Otcovi prijímajú do svojich životov aj takých ľudí, ktorí sú na okraji – ubiedených, chorých, väznených, nenávidených,… a milujú ich preto, kým sú – Božími deťmi a mojimi bratmi, sestrami.

 

Nebojme sa teda odpovedať na toto Božie volanie. Počúvajme, buďme otvorení srdcom a kráčajme s láskou. Nikto z nás nie je náhodou, Boh si nás vyvolil a miluje nás od večnosti. Sme súčasťou jeho rodiny. Stať sa Božím dieťaťom znamená prijať pozvanie, patriť do Božej rodiny a žiť v súlade s jeho spôsobom života, pretože „Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka“ (Mt 12,50). Rodičia majú rešpektovať toto povolanie a pomáhať svojim deťom, aby naň odpovedali a nasledovali ho. Kam si ťa Boh povoláva? Kde vnímaš Ježišovo pozvanie?

Dominika Hodorovská

 

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

 

2232 Rodinné zväzky sú síce dôležité, ale nie absolútne. Čím viac dieťa dorastá do svojej ľudskej a duchovnej zrelosti a nezávislosti, tým viac sa objasňuje a upevňuje jeho osobitné povolanie, ktoré pochádza od Boha. Rodičia majú rešpektovať toto povolanie a pomáhať svojim deťom, aby naň odpovedali a nasledovali ho. Treba si osvojiť presvedčenie, že prvotným povolaním kresťana je nasledovať Ježiša Krista: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37).

 

2233 Stať sa Ježišovým učeníkom znamená prijať pozvanie patriť do Božej rodiny a žiť v súlade s jeho spôsobom života: „Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka“ (Mt 12,50). Rodičia majú s radosťou a vďakou prijať a rešpektovať volanie Pána, ktorým sa obracia na niektoré z ich detí, aby ho nasledovalo v panenstve pre Kráľovstvo, v zasvätenom živote alebo v kňazskej službe.