V sobotu sme pri modlitbe posvätného čítania čítali 40. kapitolu knihy Exodus. Verše tejto kapitoly hovoria okrem iného aj o tom, ako oblak zahaľoval stánok stretnutia a Pánova veleba naplnila svätostánok. Keď sa oblak od stánku zdvihol, bolo to znamením pre Izraelitov, aby putovali púšťou ďalej. A keď sa nezdvihol, nehýbali sa a zostávali na onom mieste, kým sa oblak nedvihol. Koľkí z nás by potrebovali takýto náznak zo strany Boha, ktorý by jasne povedal „Teraz vstaň, pohni sa ďalej a urob toto“. Izraeliti to mali zdá sa jednoduchšie ako my…

…a možno ani nie…

…možno boli celé dni, týždne, mesiace, ba roky, keď sa oblak nepohol, keď nič nenasvedčovalo tomu, že sa opäť pohne – obdobie bez jasných znamení zo strany Boha. Jasným bolo len jedno. A to, že majú ostať, že nemajú nikam ísť, že majú čakať.

V dnešnom evanjeliovom úryvku čítame ako je anjel Gabriel poslaný do Nazareta k Márii. Archanjel jej všetko povie: „Počneš a porodíš syna…Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni…“ A Mária odpovie: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Stretnutie dievčaťa z Nazareta a nebeskej bytosti svätopisec uzatvára krátkou vetou „Anjel potom od nej odišiel.“ Márii bolo oznámené, že bude Božou Matkou. Bez ohľadu na to, či tomu ako tak porozumela, sa od nej vyžadovala odpoveď. Po jej „fiat“, anjel odišiel. Nasledujúce stránky Svätého Písma nám nepovedia o tom, že by ju bol anjel opäť navštívil a povzbudil ju, keď trávila dni na úteku alebo keď stála pri päte kríža…Akú mala ona istotu?

My keď niečo robíme alebo sa rozhodujeme ako ďalej v živote, chceme istotu. Ale Božia istota nespočíva v tom, že Boh nám povie: „Teraz vstaň a pohni sa“ alebo „Teraz urob toto a potom urobíš ono.“

Božia istota je skôr v tom, že „Ja budem s tebou, keď urobíš ďalší krok, keď mi povieš svoje fiat…“

Boh od nás nebude žiadať nejaké rozhodnutia na základe niečoho, čo nevieme, čo nám on nezjavil. My vieme, čo od nás Boh žiada. Zjavil nám to v prikázaniach, vo sviatostiach, v blahoslavenstvách, v učení Cirkvi…Ježiš Kristus nám zjavil, ako si Boh praje, aby sme žili.

Nech sú tieto riadky pozvaním ku dôvere, aj keď aktuálne možno žijeme v čase neistoty. Žime s istotou, ktorú nám Boh už dal, s istotou, že je Boh s nami.

fr. Vavrinec OP