.Ježiš svojím poslucháčom rozpovedal príbeh o dvoch mužoch, ktorí šli do chrámu. Títo dvaja ľudia boli veľmi rozdielni. Jeden z nich bol dobrý, úprimne dobrý, istým spôsobom až príliš dobrý. Bol človekom, ktorý žil svoj ideál na nejakých 140%.
Vzadu v chráme však bol ešte jeden muž, mýtnik, ktorý bol zbojníkom, nespravodlivým, chamtivým a smilníkom. Bol jednoznačne človekom, ktorý podľa našich kritérií nemal čo v kostole hľadať.  Ježišov úsudok a záver, ktorý dal svojmu podobenstvu bol však celkom iný. Ježiš sa jednoducho započúval do modlitby tohto človeka. A v tejto jeho modlitbe rozpoznal začiatok žalmu päťdesiateho prvého:
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde.
Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.
Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.
Pokrom ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.
Daj, aby som počul radosť a veselosť a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.
Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny.
Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty.

V dnešných ťažkých časoch sa aj mi takto modlime.

fr. Bartolomej OP