YouTube video

🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Sv. Jozef Kupertínsky je jeden z mojich najlepších nebeských priateľov. Jožko ma zaujal na prvý pohľad, pretože nebýva vyobrazený ako väčšina svätcov – pevne stojaci na zemi –, ale práve naopak. Jeho najtypickejšie vyobrazenie je také, ako levituje s pohľadom upretým na Boha. Jedna z mnohých fascinujúcich vecí na jeho živote je tá, že pri jeho štúdiu teológie, keď študoval za kňaza, prechádzal skúškami tak, že sa naučil len jednu vec a presne z nej vždy aj odpovedal. O čom nám hovorí tento nezvyčajný Boží zásah, ktorý ho urobil patrónom študentov, hlavne tých, ktorým sa ťažko učí? Mohli by sme si to nesprávne vyložiť ako opovážlivé spoliehanie sa na Božiu milosť. No táto Jožkova dôvera nás o Božej milosti učí niečo celkom iné. Boh si totiž tohto mladíka, ktorému sa mnohí posmievali, že je hlúpy, povolal na cestu rehoľného života a kňazstva. Bola to cesta, ktorá ďaleko presahovala jeho schopnosti, z vlastných síl by nikdy teológiu nevyštudoval. Rovnako aj nás všetkých Boh pozýva k cieľu, ktorý ďaleko presahuje našu prirodzenosť. No rovnako ako sa z horčičného zrna nestane horčica, ale z Božej milosti veľký strom, na ktorom hniezdia vtáky, tak sa vďaka milosti mohol z Jožka Kupertínskeho stať veľký svätec. Jeho obrovská dôvera, že ak ho Boh k niečomu volá, tak mu dá aj potrebnú silu, dovolila Božej milosti, aby ho pozdvihla vyššie.

A to nie je len obrazne povedané. Ako som už spomenula, Jožko sa najčastejšie zobrazuje v momente, keď levituje. Prečo? Pretože jeho srdce sa nebralo vážne, a zároveň bralo veľmi vážne Božiu lásku a svätosť. Jeho srdce tak vášnivo milovalo Boha, že mu stačilo počuť meno Ježiš či Mária a sv. Jozef odpadol alebo začal levitovať. Stačilo mu vidieť nádherné obrazy Boha a Márie na strope chrámov a on k nim vylietal, aby ich mohol pobozkať. Známe boli aj jeho levitácie počas slúženia sv. omší. Uprime dnes zrak na tohto svätca s ľahkým, pokorným srdcom, úplne ponoreným v Bohu, v ktorom mohol dosiahnuť všetko. Skúsme sa dnes a každý deň brať trochu menej vážne, pretože odľahčené srdcia môžu letieť do výšok k Bohu. Tých, čo uznajú, že sú len najmenšie zrno zo všetkých, Boh posilní a lúče jeho milosti a dážď jeho lásky ich urobia mocnými stromami, ktoré budú ohlasovať Božiu slávu. Sv. Jožko Kupertínsky, oroduj za nás všetkých!

Helena Gallusová