U Jędrzeja Kitowicza[1] v jeho diele Opis zvykov za panovania Augusta III. sa nachádza zmienka o tom, ako v Poľsku kedysi vyzeral tento deň: „V stredu Veľkého týždňa, po ukončení modlitieb breviára, ktoré nesú názov temné hodinky, pretože po každom odspievanom žalme sa zhasne jedna svieca, v kostoloch je zvyk pripomínajúci zmätok, ktorý nastal v prírode pri Kristovom umučení, že kňazi žaltármi a breviármi udierajú o lavice, čím spôsobujú mierny rachot; podľa vzoru kňazov sa v kostole poschádzajú nezbední chlapci s palicami a trieskali nimi o lavice z celej sily, robiac tak v kostole silný rachot až kým sa na nich nevrhli dedovia a kostolní služobníci a nevyhnali ich z chrámu. Ale chlapci s rýchlejšími nohami než starí chlapi, buchli toho i onoho po pleciach palicou a stihli tak utiecť z kostola. A potom vyrobili z nejakých starých handier postavu Judáša, ktorú vypchali slamou a vyslali s ňou jedného alebo dvoch spomedzi seba na kostolnú vežu, pričom ostatní stáli s palicami v rukách pred kostolom v pohotovosti. Keď Judáša zhodili z veže, okamžite ho jeden strhol za šnúru, uviazanú na krku Judáša a vláčil ho po ulici, behajúc s ním tu i tam; druhí naháňajúc ho, bili ho neprestajne palicami, volajúc z plného hrdla: „Judáš! Judáš!“, dokiaľ figúru úplne nezničili. Ak sa do tohto ceremoniálu zamotal nič netušiaci Žid, zanechali vytvoreného Judáša a na skutočného Júdu tak dlho a štedro nakladali palicami, kým sa neuratoval v nejakom dome. Ale tento trúfalý zvyk chlapcov, pretože škodil Božím domom, cirkevným osobám i úbohým Židíkom, kvôli intervencii školských profesorov a verejných činiteľov po niekoľkých rokoch úplne vymizol“.

Opis podávam v celku so zachovaním archaického štýlu. Treba zdôrazniť, že Temné hodinky sa dodnes slávia v niektorých kostoloch, ale už nie v stredu, ale na Veľký piatok a Bielu sobotu. Avšak tých ľudových excesov dnes už niet, ani búchanie kňazov breviárom. Tie antijudaizmy, o ktorých sme počuli, už vtedy boli odstraňované a v súčasnosti sú Cirkvou výrazne odmietnuté.

fr. Tomasz Dostatni OP

Preklad: fr. Rafael Tresa OP

[1]   (1728 – 1804) – poľský kňaz a historik;