🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Moja babka Alžbeta, kráľovná Alžbeta II. či matka Jána Krstiteľa. To všetko sú veľmi inšpirujúce ženy s menom Alžbeta, no dnes by sme sa pozreli na zaujímavý život sv. Alžbety Uhorskej, ktorá je patrónkou pekárov, žobrákov, neviest, charít a zomrelých detí.

Narodila sa v roku 1207 vo východnom Maďarsku a už ako 4-ročnú ju jej otec, kráľ Ondrej II., zasnúbil s mladým Ľudovítom IV. Následne sa presťahovala do Durínska na dvor svojho budúceho manžela, kde sa pod dozorom svojej budúcej svokry pripravovala na úlohu panovníčky. Alžbeta bola od prirodzenosti naklonená ku zbožnosti. Mala veľmi jemné a súcitné srdce a radšej si volila zomrieť, ako uraziť Boha a zarmútiť blížnych.

Ľudovít IV. si ju v roku 1221 zobral za ženu, aj napriek odhováraniu svojej matky, ktorej sa nepáčil Alžbetin duchovný život plný obety, skutkov pokánia, modlitby a milosrdenstva voči blížnym. Manželia vychovali spolu tri deti a vzájomne sa podporovali v čnostiach a skutkoch lásky. Alžbeta počas celého manželstva žila život plný modlitby, služby chudobným a svoje kráľovské postavenie využila na presadenie svojej misie charity.

V roku 1226, keď Durínsko zasiahli choroby a záplavy, sa Alžbeta začala starať o obete, rozdala kráľovské oblečenie, neskôr dala postaviť nemocnicu a denne sa starala o tisíce chudobných ľudí.

Po smrti milovaného manžela v roku 1228 vstúpila Alžbeta do Tretieho rádu svätého Františka. Podľa príkladu sv. Františka z Assisi konala skutky milosrdenstva, obsluhovala tých najbiednejších a najopustenejších. V roku 1231 vážne ochorela a v posledných hodinách svojho života si priala zostať osamote iba v prítomnosti svojho milovaného Boha. Svojou smrťou 17. novembra 1231 sa narodila pre nebo a kanonizácia 27. mája 1235 potvrdila, že pre nebo aj žila.

V čom nám môže byť táto svätica vzorom? Mnohí ľudia sa nemodlia k svätým a neuznávajú ich, nakoľko tvrdia, že sú zbytoční a zatieňujú samotného Krista. Ak sa však pozrieme na život sv. Alžbety zistíme, že to vôbec nie je pravda. Inšpirovaná Kristom a posilňovaná Eucharistiou nechala všetko, čo mala, a slúžila chudobným. Nič od nich nečakala naspäť. Tých najbiednejších a najšpinavších milovala bezhraničnou láskou a starala sa o nich. Vysmievali sa jej, nechápali ju, strpčovali jej život, všetci ju opustili, zobrali jej majetok, a ona predsa zostala verná Kristovi, chudobe a službe blížnym.

Skúsme si porovnať svoju lásku, svoju chudobu, svoje znášanie trpkosti a životných skúšok s touto matkou, panovníčkou a sväticou. Aké veľké sú rozdiely medzi nami? Nechajme sa inšpirovať slovami sv. Alžbety, ktoré nielen hovorila, ale aj žila: „Tu na zemi musíme byť jeden pre druhého, lebo Boh nám ukázal, že on je tu pre nás.“

Viky Papcunová