Kráľ Béla IV. ponúkol svoju dcéru Bohu, ak sa krajina zachráni pred tatárskym vpádom, a slovo dodržal.

Počas tatárskeho vpádu utrpeli obrovské územia Uhorska krutú skazu. Béla dlho utekal v bezprostrednom ohrození života pred mongolskými jazdcami, ktorí ho prenasledovali. Rodina bola celú cestu spolu, očividne robili všetko pre ochranu detí, no dve princezné prišli v biednych okolnostiach úteku o život. Margita mala 16-17 rokov, Katarína bola od nej mladšia, nepoznáme však jej presný vek, ani príčinu ich smrti.  Nápis na ich hrobke v katedrále v Splite uvádza, že zomreli pri úteku pred zlými Tatármi.

Béla sľúbil Bohu, že ak sa mu narodí dcéra, bude slúžiť Bohu ako odmena za záchranu jeho a jeho vlasti. Dieťa sa narodilo 27. januára 1242 a dostalo krstné meno Margita podľa mučeníčky svätej Margity (Margaréty) Antiochijskej.

Tatári nečakane odišli z krajiny v marci roku 1242, pretože v Mongolsku zomrel chán a veliteľ tatárskych vojsk sa chcel stať jeho nasledovníkom. Ľudia v Uhorsku ešte celé desaťročia nemohli uveriť tomu, že sa táto nočná mora skončila a stále očakávali, že Tatári sa znovu vrátia. Kráľ a kráľovná splnili svoj sľub a Margitu ako trojročnú poslali do Vesprému do kláštora sv. Kataríny. Rehoľa dominikánov v tom čase ešte neotvorila svoje brány ženám, nešlo teda o dominikánsky kláštor, ale o ženskú rehoľnú komunitu, ktorá fungovala pod kuratelou dominikánskych bratov. Keď dominikáni zriadili kláštor Presvätej Bohorodičky pre ženy v meste Nyulak, deväťročná princezná sa tam spolu so svojimi družkami presťahovala. Béla sa napriek svojmu sľubu niekoľkokrát pokúsil vyviesť ju z kláštora a vydať ju za niektorého z okolitých panovníkov, aby upevnil vzťahy medzi krajinami. Margita sa však zasvätila Bohu a odmietla porušiť svoj sľub.

-js-