Písal sa rok 1869. V deň slávnosti Nepoškvrneného Počatia Panny Márie otváral v Ríme Svätý Otec Pius IX. Prvý vatikánsky koncil. V tom čase v peruánskej Lime zúrila epidémia horúčky, Dominikánska laička Narcisa od Ježiša Martillo y Moran slávila v tento deň Eucharistiu s veľkou radosťou v bielych šatách. Na konci dňa sa rozlúčila so sestrami s tým, že odchádza na veľmi dlhú cestu. Brali to ako žart do chvíle, keď si jedna zo sestier všimla, že z izby Narcisy vychádza žiara a zvláštna vôňa. Narcisa naozaj odišla – za tým, ktorého tak veľmi milovala. Mala 37 rokov.
Žila v nepretržitom spojení s Ježišom Kristom, jedla veľmi málo
Narcisa sa narodila v roku 1832 ako dcéra jednoduchých roľníkov v Ekvádore, vo farnosti, ktorú už niekoľko storočí spravovali dominikáni. Keď mala 6 rokov, zomrela jej matka. S pomocou súkromnej učiteľky sa naučila čítať, písať, spievať, hrať na gitare, šiť, vyšívať aj variť. Často sa modlievala piesňami, ktoré boli intímnym vyznaním jej srdca. Keď mala 19 rokov, zomrel aj jej dobrý otec. Živila sa ako krajčírka, no svoj život zasvätila modlitbe a pokániu. Pomáhala chudobným a chorým. Až po jej smrti vyšlo najavo, že zložila súkromný sľub panenstva, chudoby, poslušnosti, pustovníctva, pôstu o chlebe a vode, každodenného prijímania Eucharistie, umŕtvovania a modlitby.
V roku 1868 sa na radu duchovného vodcu preplavila do Peru, aby žila v dominikánskom kláštore v Lime. Tam 8. decembra 1869 zomrela. Jej telo po smrti vyžarovalo vôňu. V roku 1955 bolo, prakticky neporušené, prevezené do Guayaquilu. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 25. októbra 1992. Strom Guayabo, pri ktorom sa už v detstve rada odovzdávala kontemplácii, je dnes obľúbeným pútnickým miestom v Ekvádore.
Obrázky: commons.wikimedia.org
-js-
