Jozef je jednou z kľúčových osôb Ježišovho života, ktorá ho formovala a s ktorou sa denne stretával počas prvých rokov. Ako píše francúzsky dominikán, profesor Starého zákona, Philippe Lefebvre, je paradoxné chcieť veľa hovoriť o tom, o kom sa v Písme veľa nehovorí a ktorý sám nepovedal nič. Jediná replika, ktorú v evanjeliách Ježiš adresuje Jozefovi, bola tá, ktorú povedal svojim rodičom po tom, ako ho tri dni hľadali: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Svätý Jozef sa spomína približne v 40 evanjeliových veršoch, na porovnanie, Panna Mária je spomenutá 116-krát.
Potomok Dávidov
Svätý Jozef, rovnako ako Panna Mária, pochádzal z rodu Dávidovho. V dvoch rodokmeňoch sa však neuvádza rovnaké meno Jozefovho otca. Matúš spomína ako Jozefovho otca Jakuba a Lukáš Héliho. Ako je to možné? Biblickí vedci sa zhodujú na nasledovnom vysvetlení. U Izraelitov platil tzv. levirátny zákon, podľa ktorého, ak zomrel ženatý muž, a nezanechal potomstvo, mal si pozostalú vdovu vziať najbližší príbuzný nebohého manžela a prvý syn z tohto manželstva bol zákonitým potomkom zomrelého.
Historik z druhého storočia Julius Africanus, rodák z Izraela, zaznamenáva informácie poskytnuté Kristovou zostávajúcou rodinou v jeho dobe. Podľa ich rodinnej genealógie sa Jozefov starý otec Matthan (spomínaný u Matúša) oženil so ženou menom Estha, ktorá mu porodila syna Jacoba. Po smrti Matthana sa Estha vydala za svojho príbuzného Melchiho (spomínaného v Lukášovi) a porodila mu syna menom Héli. Jacob a Héli boli teda nevlastní bratia. Heli zomrel bezdetný, a tak sa Jacob oženil s vdovou svojho brata a splodil Jozefa, ktorý bol biologicky synom Jacoba, ale legálne synom Héliho (Eusebius, Cirkevné dejiny).
Jozef ako patrón umierajúcich
Prečo je sv. Jozef patrónom umierajúcich? Väčšina biblických vedcov verí, že Jozef zomrel pred Ježišovým ukrižovaním. Je to hlavne preto, že Jozef nebol prítomný pri ukrižovaní a v Jánovom evanjeliu Ježiš umierajúci na kríži zveril svoju matku niekomu mimo rodiny (porov. Ján 19,27).
Veľa tradícií si myslí, že Jozef zomrel v náručí alebo v prítomnosti Ježiša a Márie. Je to nádherný obraz, ktorý viedol Cirkev k tomu, aby vyhlásila Jozefa za patróna „šťastnej smrti“.
Jozef ako postrach démonov
Blahoslaveného Bartola Longa, talianskeho právnika z 19. storočia, poznáme hlavne vďaka šíreniu Pompejského ruženca. Bartolo bol pôvodne satanistický kňaz. Po obrátení sa stal laickým dominikánom. Mal k svätému Jozefovi takú veľkú lásku, že všetkým povedal, aby išli za Jozefom v boji proti pokušeniam každého druhu. „Je to veľké požehnanie pre duše, ktoré sú pod ochranou svätca, ktorého meno núti démonov triasť sa a utekať.“
Jozef ako vzor kontemplatívneho života
Svätý Jozef držiaci v náručí Boha Ježiša je dokonalým obrazom kontemplatívnej modlitby, kde utíchnu všetky slová a modlitba sa premieňa na „pohľad viery upriamený na Ježiša, pozornosť voči Božiemu slovu, tichú lásku“ (KKC 2724).
Autor knihy Život a sláva svätého Jozefa z 19. storočia reflektuje tento obraz.
„Svätý Ján Evanjelista si na krátku chvíľu užíval blaženú extázu, keď ležal na Spasiteľovom lone (pri Poslednej večeri, pozn. red.), ale koľkokrát sám Spasiteľ sladko spočinul v náručí sv. Jozefa? Každý druh božského a ľudského svetla obsiahnutý v srdci Spasiteľa sa musel v istom zmysle vliať do duše Jozefa, keď takto láskyplne ležal v jeho objatí … musíme postaviť Jozefa na čelo všetkých kontemplatívcov, lebo on žil v nepretržitom stave kontemplácie v jej najvznešenejšej podobe.“
Jana Solárová
Obrázok: commons.wikimedia.org
