🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.
Na čo asi myslela Druzilla, dcéra populistického vladára Heroda Agrippu, ktorý nám „vyrobil“ prvokresťanského mučeníka Jakuba (Sk 12, 1 – 2), keď zbadala nad horou Vezuv obrovitánsky blýskajúci sa kúdoľ dymu v tvare borovice a prach páchnuci sírou jej smrtnou pečaťou zliepal oči? Spomenula si na toho proroka Šavla – Pavla, ktorého kedysi po boku svojho muža, úplatného rímskeho prokurátora Félixa, sama počúvala (Sk 24, 22 – 27)? Oľutovala, že sa ho pred manželom nikdy nezastala? Cítila vinu, že v živote vystriedala, ako historici dokazujú, viacero mužov, kým slovám o „spravodlivosti, zdržanlivosti a budúcom súde“ (Sk 24, 25) veľmi nenačúvala? Teraz zomierala spolu so svojím synom. Vyslovila predtým, než jej srdce naveky skamenelo spolu s mestom, aspoň „Adonai, odpusť mi všetko“?
Pompeje v roku 79 pri najväčšej sopečnej katastrofe v histórii ľahli popolom a okrem Druzilly si pohroma vyžiadala aspoň ďalších 1 000 obetí. Sutiny a vyvreté horniny však neostali do 19. storočia, keď sa v starodávnych ruinách začali výkopové práce, len na predmetoch: práve v tom čase prišiel právnik Bartolomej Longo medzi miestnych Pompejčanov, pričom tí nevedeli ani toľko, čo je to Trojica, kradli, vraždili, boli poverčiví a ľahostajní, takže už aj miestny farár rezignoval na snahy o katechézu. Longo však cítil, že musí splatiť Bohu nemalý dlh za dar svojho obrátenia: v tomto duchovne „spopolnenom“ regióne sa rozhodol začať vytrvalý ružencový apoštolát.
Dnes je vystavený v sarkofágu v pútnickej Bazilike Panny Márie Ružencovej, odetý do plášťa popretkávaného krížmi kresťanského rytiera. Lebo on rytierom naozaj bol a zvlášť – na rozdiel od Druzilly – aj rytierom načúvania: hoci na univerzite prestal veriť v Boha a upadol do okultizmu, z čoho mal ťažké psychické problémy a samovražedné myšlienky, obrátil sa práve vďaka načúvaniu oslobodzujúcim slovám dominikánskych bratov, ktorí ho tak zachránili pred istou smrťou, a sám sa neskôr stal terciárom Rehole kazateľov. Hlboko načúval aj Panne Márii, ktorú mal obzvlášť v úcte, svoje biedy zveroval Bohu v modlitbách ruženca, a tak sa začalo v Pompejach veľké dielo: vedľa výkopových prác vyrástol vďaka Bartolomejovmu úsiliu a zbierkam spomínaný pútnicky chrám s milostivým obrazom Ružencovej Panny Márie opradeným kyticou zázrakov. Longo naplnený slovami druhých a slovom Božím kázal zvyšok života vieru od dverí k dverám a na žiadosť samotnej Bohorodičky preslávil aj tzv. Pompejskú novénu, 54-dňovú reťaz modlenia sa všetkých typov ruženca, ktorá sa stala známou ako „neodmietnuteľná“, nech sa v nej už prosí o čokoľvek.
Načúvať: aký to problém všetkých vekov! Toho Druzillinho, Bartolomejovho aj nášho! Nejde pritom vôbec o málo: máme predsa len jednu šancu na život. Musíme sa rozhodnúť tu a teraz, čo si pustíme k nášmu sluchu, a hoci v rámci slobodnej vôle môžeme ísť za rôznymi „sirénami“, Bohu sa z našej prirodzenosti aj tak nevyhneme, veď sme stvorení na jeho obraz a podobu: otázka len je, či zomrieme vedľa jeho chrámu pod popolom a sadzami alebo v jeho chráme s krížom na hrudi a vedomím, že „dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval“ (2 Tim 4, 7).
Blahoslavený Bartolomej, patrón ľudí blúdiacich v depresiách a úzkostiach, apoštol načúvania nádeji Ježiša Krista skrz modlitbu svätého ruženca vedúcu do neba, oroduj za všetkých nás smutných a stratených, aby sa dusivý popol v duši rozptýlil a pach síry v našich útrobách nahradilo kadidlo vytrvalých a neodmietnuteľných modlitieb na slávu nášho Boha!
Martin Ďurčanský
Modlitba k sv. Bartolomejovi
Bože, Ty jediný si svätý, Ty jediný si prameň všetkého dobra; pomáhaj nám na príhovor blahoslaveného učiteľa ruženca, Bartolomeja Longa, nech svoj život usporiadame podľa Tvojej vôle, aby sme sa nepripravili o účasť na Tvojej sláve. Prosíme o to skrze Tvojho Syna, Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
