Za každú hodinu, ktorú kázal, strávil Dominik veľa hodín v modlitbách. Povedal svojim bratom, že ich kázanie by malo byť ovocím ich rozjímania.
Dominik sa narodil v španielskom Calarogu okolo roku 1170. Ako štrnásťročný odišiel študovať na univerzitu v Palencii v kráľovstve Leon. V tom čase bola krajina sužovaná hrozným hladomorom. Dominik predal svoje vzácne knihy s poznámkami, pretože „živé kože hladujúcich sú dôležitejšie ako mŕtve kože kníh“.
Keď Dominik sprevádzal v roku 1203 biskupa, prvýkrát sa stretol so šíriacou sa albigénskou herézou. Albigénci považovali všetky materiálne veci za zlo. V Tolouse celú noc strávil rozhovorom s krčmárom, až ho nakoniec priviedol k pravej viere.
Albigénci boli mimoriadne prísni, no Dominik ich svojím umŕtvovaním a dobročinnosťou predčil. Jeho pokrmom bol často len kúsok pečenej ryby alebo trochu chleba a polievky. Inokedy sa zasýtil dvomi vajcami a jeho víno bolo z dvoch tretín riedené vodou. Dominik nosil košeľu z drsného vlákna a okolo pása ukutú železnú reťaz. Spával veľmi málo a vždy len na podlahe, najradšej v kaplnke.
Dominikova zásada bola: „… heretici sa dajú ľahšie získať príkladmi pokory a cnosti, ako vonkajším zjavom alebo krupobitím slov. Nemali by sme sa radšej vyzbrojiť zbožnými modlitbami a so skutočnou pokorou vykročiť bosými nohami proti Goliášovi?“
Za každú hodinu, ktorú kázal, strávil Dominik veľa hodín v modlitbách. Povedal svojim bratom, že ich kázanie by malo byť ovocím ich rozjímania.
V roku 1211 videli Dominika vznášať sa vo vzduchu počas modlitby v kostole v Castres. Tento fenomén sa počas Dominikovho života viackrát zopakoval.
Fra Angelico: Svätý Dominik adoruje Ukrižovaného
Počiatky Rádu
Spolu s biskupom Foulquesom požiadal svätý Dominik v roku 1215 pápeža Inocenta III. o dovolenie založiť nové rehoľné spoločenstvo – Rád kazateľov. Dovtedy bolo kázanie výlučnou úlohou biskupov. Odvážna vyhliadka na vznik rádu, ktorého kňazi prekračujú hranice diecézy, aby podľa potreby kázali, bola veľkou výsadou, no očividne nastal čas na takýto posun. Pápež Dominikovi prejavil plnú dôveru a poveril ho zostavením rehoľných konštitúcií.
V roku 1216 sa počet bratov rozrástol na šestnásť.
Raz, keď sa modlil v starej Bazilike svätého Petra, mal svätý Dominik videnie. Apoštol Peter mu podal palicu a apoštol Pavol knihu. Spoločne sa mu prihovorili a povedali: Choď a káž, lebo si Bohom vyvolený pre toto dielo. Dominik videl všetky svoje deti kázať po dvoch po celom svete. Odvtedy bol často na cestách s vychádzkovou palicou a listami svätého Pavla. Nosil Evanjelium svätého Matúša a vedel tieto state recitovať spamäti.
Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie rozposielal Dominik svojich synov do sveta kázať. Protestovali, pretože sa báli, že ich malý počet bude príliš rozptýlený, ale Dominik odpovedal: „Neodporujte mi, lebo veľmi dobre viem, čo robím. Semeno plesnivie, ak je nahromadené; bude plodiť, ak bude zasiate.“ Časom sa jeho slová ukázali ako pravdivé. Namiesto toho, aby sa rád rozpustil, rýchlo rástol a jeho ovocie sa množilo.
Keď nadišiel čas, poslal väčšinu bratov na univerzity v Paríži a Bologni. Tento dôraz na štúdium bol vždy neoddeliteľnou súčasťou dominikánskej formácie. Časom do Rádu vstúpilo mnoho vzdelancov.
Otec a príklad svätosti
Pre svojich bratov bol Dominik vzorom v umŕtvovaní, modlitbe a kontemplácii. Každú noc sa trikrát zbičoval do krvi, raz za svoju spásu, druhýkrát za hriešnikov a tretíkrát za zosnulé duše. Dominik zvykol plakať nad hriešnikmi v mestách, ktorými prechádzal, ako aj pri slávení svätej omše. Bolo ho počuť volať: „Pane, čo sa stane s hriešnikmi?“ Často na cestách buď poučoval svojich spoločníkov, alebo sa zatúlal modliť. Jeho najvýraznejšou vlastnosťou bolo, že vždy hovoril s Bohom v modlitbe alebo o Bohu s ostatnými.
Fillipo Tarchiani: Svätý Dominik v pokání
V roku 1218 mal Dominik zjavenie, po ktorom si zavolal bratov. Oznámil im blízkosť smrti štyroch bratov, dvoch fyzicky a dvoch duchovne. Čoskoro nato sa jeho predpoveď naplnila, pretože dvaja členovia Rádu zomreli a ďalší dvaja sa vrátili do svetského života.
Prvá generálna kapitula Rádu sa konala v Bologni okolo Turíc v roku 1220.
V lete 1221 Dominik vážne ochorel. Horúčava znásobila jeho horúčku. Nevládal už stáť, no odmietol sa uložiť na posteľ. Ležal na dlážke požičanej cely v požičanom habite, pretože žiadny vlastný nemal. Svojim deťom odkázal toto: „Majte lásku jedni k druhým; strážte si pokoru; urobte si poklad z dobrovoľnej chudoby.“ Potom ešte zdôraznil chudobu, keď povedal: „Nech moje zlorečenie a zlo Božie padne na toho, kto prinesie majetky do tohto rádu.“ Keď sa ho pýtali na pohreb, vyjadril želanie byť „pod nohami bratov“. Uistil ich: „Neplačte, deti moje; Budem pre vás užitočnejší tam, kam teraz idem, než kedykoľvek predtým v tomto živote.“
Zomrel v piatok, 6. augusta 1221, podvečer asi o 18. hodine. Žil 51 rokov.
Jana Solárová
Obrázky: commons.wikimedia.org
