🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Som presvedčený o tom, že každý jeden svätý má potenciál osloviť ľudí svojím životom. Obzvlášť to platí pre nás, mladých (duchom) plných potenciálu. Aj posledný svätec šiesteho kazateľského cyklu – apoštol Ján, ktorého Ježiš miloval – nám svojím životom ponúka viacero podnetov na zamyslenie.

Podľa jeho vlastného evanjelia sa zdá, že ho v mladosti zaujala charizma muža z púšte oblečeného v ťavej srsti. Môžeme predpokladať, že ak ho oslovili práve slová a skutky Jána Krstiteľa, asi mal živú vieru, nad ktorou premýšľal aj nad rámec 613 židovských prikázaní. Jedného dňa (boli vtedy asi štyri hodiny popoludní), keď tak spolu stáli pri Jordáne, Ján Krstiteľ zrazu ukázal na istého muža, ktorý išiel okolo. Keď povedal: „Hľa Boží Baránok,“ Ján s Ondrejom počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Opýtali sa ho: „Učiteľ, kde bývaš?“ Ježišova odpoveď? „Poďte a uvidíte.“

A v tejto štvrtej hodine popoludní, ktorú si Ján zapamätal do konca života, sa začal jeho veľký príbeh – stal sa jedným z Ježišových najbližších. Spolu s Petrom a Jakubom videl premenenie na vrchu Tábor, pri Poslednej večeri sedel po Ježišovom boku a ako jediný z apoštolov stál dokonca aj pod krížom na Kalvárii. Ako sme počuli v nedávnej kázni, Jánov príbeh je úzko spojený aj s Pannou Máriou, ktorú sme vtedy cez neho slovami „hľa, tvoja matka,“ dostali za Matku všetci.

Ježišovou smrťou sa však príbeh ani zďaleka nekončí. Ján sa o vzkriesení dozvedel medzi prvými a spolu s Petrom hneď bežali k hrobu. Túto udalosť sám vo svojom evanjeliu vtipne opisuje takto: „Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý.“ Keďže Ján uznával Petrovo vyššie postavenie, do prázdneho hrobu vošiel až po ňom, no a ako píše: „… videl i uveril.“

Úplne posledný verš jeho evanjelia je jedným z mojich obľúbených: „Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.“

Je to naozaj tak – veď už keď sa pozrieme na Jánov život, nejasne, no predsa vidíme, čo v ňom Ježiš urobil – z temperamentného mladíka opravujúceho rybárske siete vyformoval odvážneho hlásateľa radostnej zvesti a skutočného rybára ľudí. Ján svoje evanjelium napísal ako posledný, keď sa dozvedel o túžbe židovských kresťanov, ktorým nestačila iba samotná radostná zvesť – príbeh Spasiteľa túžili pochopiť v kontexte náboženstva, ktoré Ježiš, Večné Slovo, svojím životom a smrťou naplnil.

Náš galilejský exrybár nám však v evanjeliu zanecháva ešte jeden milý odkaz. Píše o sebe ako o učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, no nemyslí tým, že bol Ježišovým najobľúbenejším učeníkom. Ako je Mária daná za Matku okrem Jána aj nám všetkým, tak sme aj my všetci učeníkmi, ktorých Ježiš miluje.

Ježiš urobil ešte veľa iného, veď vplyv jeho skutkov vnímame dodnes. Knihy a listy, ktoré sa o tom dajú dopodrobna napísať, každodenne píšeme našimi životmi aj my sami – my, Ježišovi milovaní učeníci.

Bystrík Repka