Svätý Martin de Porres sa narodil v Lime v Peru 9. decembra 1579 donovi Juanovi de Porres, španielskemu šľachticovi a dobrodruhovi, a Ane Velasquezovej, oslobodenej dcére otrokov z Panamy. Jeho otec opustil rodinu, keď boli Martin a jeho sestra Jana veľmi malí.

Martin  prežil detstvo v chudobe, vďaka čomu sa stal citlivým na biedu chudobných, a najmä sirôt, ktorým venoval veľa času a prostriedkov. Už ako dieťa sa Martin napriek nedostatku delil so žobrákmi, ktorých považoval za menej šťastných ako on.

Keď mal Martin osem rokov, jeho otec zmenil názor a rozhodol sa uplatniť nárok na svoje dve deti napriek klebetám, ktorým musel čeliť, keďže syn a dcéra boli zmiešanej rasy. Zabezpečil, aby obe mali dobré vzdelanie a dostatok peňazí na to, aby rodina netrpela núdzu. Vo veku dvanástich rokov sa Martin začal učiť u holiča menom Marcel de Rivero, čo bolo v tomto čase spojené s ránhojičstvom a jednoduchými chirurgickými zákrokmi. V tomto obchode sa ukázal ako mimoriadne zručný a čoskoro ho začali vyhľadávať zákazníci, ktorí boli k mladému farebnému chlapcovi spočiatku skeptickí.

Láska ku všetkým Božím tvorom

Po odchode z domu sa Martin ubytoval v dome Ventura de Luna. Martin, vždy oddaný katolík, ktorý trávil veľa času v kostole, raz prosil svoju gazdinú o pár sviečok. Bola zvedavá na jeho aktivity a jednej noci ho špehovala kľúčovou dierkou. Videla Martina v extáze pri modlitbe – tieto stavy pretrvali po celý život.

Ako 15-ročný žiadal Martin o vstup do dominikánskej rehole. Ale keďže bol mulat a v matrike bol vedený ako nezákonný, prijali ho spočiatku len ako člena tretieho rádu. Bol s tým spokojný a keď sa kláštor ocitol vo finančnej tiesni, ponúkol bratom, aby ho predali za otroka. Vtedy si uvedomili, aký poklad v ňom majú a prijali ho za rehoľného brata.

Martin si často vyberal ťažké a podradné práce, napríklad večernú starostlivosť o rádové kone. Keď mu povedali, že na túto úlohu sú k dispozícii sluhovia, namietal, že sluhovia sú unavení z dennej práce, zatiaľ čo on robil veľmi málo.

Martin sa často dlhé obdobia postil o chlebe a vode. Miloval celonočné bdenie, často sa modlil tak, že si ľahol ako ukrižovaný, niekedy kľačal a pri tom levitoval, vznášal sa nad podlahou. Povestný bol aj láskou k zvieratám. Nakŕmil a vyliečil všetky zvieratá, ktoré sa dostali do jeho blízkosti, a oni mu rozumeli a poslúchali ho. Svätý Martin je často zobrazovaný s myšami, pretože podľa jednej legendy mal kláštor problémy s hlodavcami a bratia sa rozhodli nastražiť pasce. Martin bol taký utrápený, že sa prihovoril myšiam a dohodol sa s nimi, že ak odídu z kláštora, nakŕmi ich pri zadných dverách kuchyne. Od toho dňa nebolo v kláštore vidieť žiadnu myš.

Martin živil, chránil a liečil stovky rodín. Poskytol veno vo výške 4 000 pesos, aby sa 27 chudobných mladých žien mohlo vydať. V neposlednom rade založil Sirotinec a Školu Svätého Kríža, ktorá prijímala chlapcov a dievčatá všetkých spoločenských tried a učila ich remeslám či domácim zručnostiam. Napriek veľkej kritike trval na tom, aby boli zamestnanci školy dobre platení, aby mohli poskytovať čo najlepšie služby.

Svätý Martin zomrel 3. novembra 1639. Zomrel obklopený svojimi bratmi recitujúc Krédo. Jeho život sa skončil slovami „et homo factus est“ („a stal sa človekom“, nicejsko-carihradské vyznanie viery).

Na jeho pohrebe sa zúčastnili tisíce Peruáncov zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorí súperili o získanie kúska svätomartinského habitu ako relikvie. Tieto časti svätcovho habitu boli spojené s nespočetnými zázračnými uzdraveniami.

Svätý Martin de Porres je pochovaný v Kláštore sv. Dominika v Lime v Peru.

-js-