Zaži víkend v kláštore

Brány dominikánskych kláštorov na Slovensku sú pre nás vždy otvorené a bratia nás zakaždým príjmu s radosťou. No raz za čas jeden vyvolený kláštor neotvára len svoje vonkajšie dvere, ale taktiež vnútorné, tie, ktoré sú pre nás ukryté za múrmi kláštora.

Nimi nám bratia otvárajú svoj spôsob života. Týmto krokom sa stávajú majákom, ktorý priťahuje tých, ktorí hľadajú svetlo svojho života, tých, ktorých zaujíma rehoľný život, majú rôzne otázky alebo cítia niečo, čo ich tam ťahá.
Tentokrát otvoril svoje vnútro Zvolenský kláštor a spolu s ním aj miestni bratia. Počet hľadajúcich je žiaľ kriticky nízky, no i pre dvoch to má stále zmysel. Počas cesty mi však bolo povedané, že môj spolupútnik nakoniec nemôže prísť. Musím sa priznať, že som sa celkom bál byť sám, predsa už dvom je lepšie. Pamätám si, že pred kláštorom som trochu váhal, či sa nakoniec naozaj nemám otočiť. Moje rozhodnutie pokračovať, však doteraz neľutujem.
Program jednotlivých dní bol náročný, pretože bratia mi chceli za tento krátky čas veľmi veľa ukázať. No vždy som mal čas aj na oddych, ktorý som mohol využiť akokoľvek. Ukázali mi svoju kaplnku, kde som vždy niekoho stretol a len málokedy som v nej bol sám. Najviac som si však obľúbil ticho klauzúry, ticho pri raňajkách a spoločnú liturgiu hodín. V sobotu dopoludnia som s fr. Irenejom spoznával priateľstvá. Ponúkol mi pohľad sv. Tomáša Akvinského, ktorý vychádzal od Aristotela. Predstavil mi Etiku Nikomachovu, ktorú Aristoteles písal pre svojho malého synovca, avšak aj dospelí človek ju ťažko číta. Veľmi sa mi páčilo, keď mi vysvetľoval Ježišovu ,,taktiku“ priateľstva s nami. Ako zostupuje k nám, aby sme s ním mohli byť priatelia a následne nás pomaličky ťahá späť do hrejivého náručia Otca. Poobede mi fr. Samuel dal celkom zabrať. Okrem toho, že som bol poslucháč, ktorý sa snaží porozumieť, bol som zavalený množstvom otázok. Objavoval som v čom spočíva povolanie, ako Boh vloží zárodok do srdca určitej osoby, aby ju pritiahol k sebe. Ukáže mu spôsob života a komunitu, v ktorej môže odpovedať na Jeho volanie. Rozoberali sme aj niektoré časti z encykliky VITA CONSECRATA. Fr. Matej ma zobral na Staré Hory, kde som mal čas na súkromnú modlitbu ako aj modlitbu ruženca. Spolu sme rozjímali nad čítaniami z nasledujúcej nedele. V sobotu, ale i v nedeľu mi bola ponúknutá spoločná rekreácia s bratmi, kde vždy kolovala veselá nálada. Mal som možnosť duchovného rozhovoru, ktorý som využil. Bolo celkom ťažké dať na povrch svoje vnútorné radosti či ťažkosti. Fr. Samuel ma povzbudil a taktiež som sa čo to dozvedel aj o jeho ceste k dominikánom. Po tom, ako som videl jeho dôveru voči mne, už som sa nebál pokračovať v rozhovore.
Boh bude čakať na môj krok a taktiež ma privedie tam, kde ma bude chcieť mať. Verím, že zárodok, ktorý mi vložil do srdca, počas nasledujúcich rokov vyženie korene a v správnom čase vyklíči aby som ho aspoň trošku vedel rozlíšiť a rozhodnúť sa.