Sviatok svätých Petra a Pavla oslavuje dvoch vynikajúcich apoštolov Cirkvi. V mnohých ohľadoch boli títo dvaja muži odlišní. Peter bol z Galiley, rybár, chudobný a nevzdelaný. Hoci nám svätý Hieronym hovorí, že aj Pavol bol Galilejčan, jeho nútené vyhnanstvo do Tarzu v detstve mu otvorilo ďalšie možnosti: bol dobre vzdelaný a vedel sa orientovať v rímskom systéme, možno bol dokonca rímskym občanom. Cvičil sa v prísnom kódexe farizejov. Bol právnikom, ale aj zručným výrobcom stanov. Ako sa ich príbehy spojili? Čo priviedlo týchto mužov k tomu, aby vynaložili maximálne úsilie a nakoniec položili aj životy pre kresťanskú vieru, ktorá bola len v zárodkoch?

Odpoveď spočíva v tom, že obaja títo muži sa stretli tvárou v tvár s Ježišom Kristom, ktorý ich vyzval, aby ho nasledovali. Toto stretnutie a volanie navždy zmenilo ich životy. Peter, impulzívny a unáhlený, sa celý čas, čo bol s Ježišom, snažil pochopiť význam Krista a uveriť v neho. V Matúšovi 14, 22-35, keď Ježiš kráča po vode, Peter impulzívne požaduje dôkaz, že je to skutočne Ježiš, a to tým, že mu dovolí chodiť po vode. Keď urobí niekoľko prvých krokov, začína ho trápiť pochybnosť a klesá, až kým Ježiš nenatiahne ruku a nepodrží ho. Zdá sa, že slová „Ty maloverný, prečo si pochyboval?“ sú pre Petra opakujúca sa téma, keď sa snaží, a často zlyháva, nájsť zmysel v tomto život premieňajúcom vzťahu. Je to však ten istý Peter, ktorý pobádaný Duchom odvážne vyhlasuje: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Nakoniec Kristus vydoluje z Petra to najlepšie, zverí mu vedenie apoštolov a pri kázaní prvej kázne kresťanskej cirkvi na Turíce zahorí Duchom Svätým.

V Skutkoch apoštolov sa stretávame so Šavlom, plným spravodlivého zápalu proti nebezpečným kresťanom, ktorý schvaľuje kameňovanie svätého Štefana. Práve počas útokov na kresťanov v Damasku zažil doslova zem otriasajúce stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom. Zostal zaslepený, omámený a zmätený. Zbavený všetkej istoty, sily a zázemia musí byť za ruku odvedený do mesta, nevediac kam ide, stratený a vystrašený. Mocou Ducha padajú šupiny zo Šavlových očí, aby mohol vidieť. Otvorili sa mu nielen oči tela, ale aj oči duše, Pavol sa znovuzrodí v krste. V tomto novom živote pokračuje v kázaní evanjelia Ježiša Krista po celom Stredozemnom mori až po Rím v nádeji, že poputuje ďalej do Španielska, na „koniec zeme“. Zanechal nám vzácne učenie svojich listov a nádherný príklad života a služby.

Pre oboch svätých mužov platia tieto slová: „Lebo Boh, ktorý povedal: ‚Nech z temnôt zažiari svetlo,‘ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista“ (2 Kor 4, 6).

 

Obrázok: commons.wikimedia.org