🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.
Všetci poznáme veľké množstvo kresťanských symbolov, ktoré dômyselne poukazujú na hlbší význam starovekých udalostí a prepájajú súvislosti naprieč starozákonným a novozákonným myslením. V podobnom duchu nám boli zjavené aj symboly Cirkvi, teda spoločenstva svätého ľudu, ktoré je navždy pevne spojené s naším pánom Ježišom Kristom.
Cirkev je totiž telo, Kristovo žijúce telo, a On je hlava, ktorá rozumne a starostlivo vedie svoj ľud a robí všetko pre dobro celého tela. Veď keď niekoho bolí jeden úd, spraví všetko pre to, aby ho vyliečil, a tak aj Ježiš chce uzdraviť každého, kto to potrebuje, pretože mu na každom z nás záleží.
Cirkev je aj ovčinec, ktorého jedinou bránou je Kristus. Je aj stádom, ktorému je sám Boh pastierom. Predsa Dobrý pastier položil svoj život za ovce.
Iný symbol hovorí, že Cirkev je Božia roľa, na ktorej vysadil nebeský hospodár cirkev ako šľachetnú vinicu. Pravý vinič je Kristus: On dáva život a úrodnosť ratolestiam, čiže nám, ktorí prostredníctvom Jeho sily rastieme a po čase môžeme prinášať chutné ovocie. Tento symbol zároveň hovorí, že tak ako ratolesť nemôže žiť mimo viniča, tak ani človek bez Cirkvi nemôže zažívať plnosť a hojnosť života.
Ďalší výstižný symbol Cirkvi je Božia stavba alebo Boží dom. Sám Pán sa prirovnal ku kameňu, ktorý stavitelia zavrhli, ale on sa stal kameňom uholným.
Na tomto skalnatom základe apoštoli budujú Cirkev, ktorá od neho dostáva svoju pevnosť a súdržnosť. Táto budova je svätý chrám, uprostred ktorého býva Boh a my sme do neho tu na zemi vbudovaní ako živé kamene.
Podobný symbol hovorí, že nejde len o jednu stavbu, ale o celý nový Jeruzalem, sväté mesto, v ktorom prebýva Božia rodina, teda Cirkev, a jej pevné základy na skale budú nezničiteľné.
A v neposlednom rade je Cirkev nevesta, ktorú Kristus spojil so sebou nerozlučnou zmluvou. Nevesta, ktorú neprestajne živí a opatruje…
Sme nevesta, ktorá s láskou v srdci očakáva druhý príchod svojho ženícha Ježiša Krista.
Tomáš Briška
Z KKC
753 Vo Svätom písme nachádzame mnoho navzájom súvisiacich obrazov a predobrazov, pomocou ktorých Zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi. Obrazy vzaté zo Starého zákona sú obmenami základnej myšlienky, totiž myšlienky „Božieho ľudu“. V Novom zákone dostávajú všetky tieto obrazy nový stredobod tým, že sa Kristus stáva „Hlavou“ tohto ľudu, ktorý je preto jeho telom. Okolo tohto stredobodu sa zoskupujú obrazy vzaté buď z pastierskeho, alebo z roľníckeho života, prípadne zo stavby, „alebo z rodiny a zo svadby“.
