🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Tajomstvo. Čo nám pri tom napadne? Možno si spomenieme na nejaké, čo máme alebo sme mali my sami. Možno je to niečo, za čo sa hanbíme, alebo, naopak, niečo, čo nám prináša silnú radosť v hĺbke srdca. Aj Cirkev má tajomstvo. Možno by si pri tomto tvrdení niektorí ľudia radostne pomädlili ruky a čakali by na nejaké tajomstvo hanby – na nejakú poriadnu špinu, ktorú Cirkev zatajuje pred svetom a ktorú ľudia poznajú len vďaka spisovateľom, ako je Dan Brown. 🙂

Tajomstvo Cirkvi však nie je tajomstvom v zmysle zatajovania či schovávania. Cirkev o svojom tajomstve s radosťou povie každému, kto bude počúvať. Cirkev má svoje tajomstvo v tom zmysle, že keď túto úžasnú správu počujeme, môžeme ju prijať ako pravdu iba vo svetle viery. A prečo? Pretože Cirkev môžeme svojimi ľudskými očami vidieť iba akoby z profilu. To, ako vyzerá druhá polovica jej tváre, dokážu vidieť iba oči viery.

Akú tvár Cirkvi teda často vidíme v médiách alebo aj vlastnými očami? Je to napríklad Cirkev, ktorej história je plná prešľapov. Je to Cirkev, ktorá je príliš hierarchizovaná a mocenská. Tu treba podotknúť, že problém klerikalizmu citlivo vnímajú mnohí veriaci v rôznych krajinách, ako to vyplýva aj z doterajších výsledkov synody. A v neposlednom rade by sme sa dozvedeli o mnohých hriechoch kňazov a rehoľníkov. Áno, toto všetko môžeme vidieť. Nemusí ísť len o prehnaný a zosmiešňujúci pohľad. Cirkev je často plná prešľapov. Pretože je veľmi ľudská. A aké je teda to tajomstvo?

To veľké, ohromujúce tajomstvo je toto: Cirkev nie je len ľudská, ona je aj božská! Ona je často hriešna, lenže je aj svätá. Dokonca – a teraz sa pripravte – je to Kristova žiarivá nevesta! Pripomeňme si ešte dôležitú vec – tajomstvo Cirkvi môžeme prijať iba vo viere. Ak ju nemáme, nebojme sa kričať a dožadovať sa väčšej viery (Lk 17, 5). Pretože keď nám Boh dá dar viery, uvidíme čosi, čo nám vezme dych. Uvidíme v Cirkvi, v tejto hmatateľnej podobe, plán lásky, ktorý si vysníval jej Ženích. Známa, no nie veľmi populárna stať z listu Efezanom končí týmito slovami: „Toto tajomstvo je veľké; chcem povedať, že sa vzťahuje na Krista a na Cirkev.“ A aké veľké tajomstvo sa dozvedáme? Že sám Kristus Cirkev „živí a opatruje“, pretože je jeho Telom. Aké úžasné! Kristus nie je celistvý bez svojej Cirkvi. Bezo mňa a bez teba. Svätý Pavol prikazuje mužom milovať ich manželky rovnako ako Kristus Cirkev, pretože „seba samého vydal za ňu“. A prečo? Čo je tým plánom lásky? Kristus Cirkev „posvätil očistným kúpeľom vody, lebo chcel, aby si ju sám sebe predstavil skvejúcu sa, bez škvrny a vrásky, aby bola svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5, 22-32).

Tak a toto je to veľké, ohromné, sväté tajomstvo. Odhaľuje nám, že ako údy Cirkvi môžeme vo viere plakať, trpieť a modliť sa s našimi sestrami a bratmi mučeníkmi, ktorí denne zomierajú za vieru, pretože sme im celkom blízko – Cirkev ako Kristovo telo nepozná ohraničenie priestorom. Odhaľuje nám, že ako údy Cirkvi môžeme bežať v závode, obklopení veľkým oblakom svedkov (Hebr 12, 1), ktorí nás s láskou pozdvihujú a ukazujú na Krista – Cirkev ako pozemská a nebeská zároveň nepozná ohraničenie životom na Zemi. Odhaľuje nám, že ako údy Cirkvi sme súčasťou veľkolepého príbehu spásy, ktorý sa začal dávno pred nami a ktorý nie je definovaný rôznymi dávnymi či terajšími zlyhaniami, akokoľvek hroznými – Cirkev ako nevesta Baránka presahuje dejiny a raz ju uvidíme takú, akú ju vidí Ženích. Svätú a bez škvrny.

A preto nám daj, náš milujúci Boh, oči viery. Dotkni sa našich sŕdc, zapáľ ich láskou pre svoju Nevestu, aby sme ako jednotlivé údy žili sväto s vedomím, že naša svätosť je spoluprácou na tvojom veľkolepom pláne lásky. Na pláne vytvoriť z celého ľudského pokolenia jeden Boží ľud, jedno Kristovo telo, jeden chrám Ducha Svätého (KKC 776).

M. Giorgia Gallusová OP

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

768 Aby Cirkev mohla plniť svoje poslanie, Duch Svätý ju „vystrojuje a riadi rôznymi hierarchickými a charizmatickými darmi“. „A tak Cirkev, vystrojená darmi svojho Zakladateľa a verne zachovávajúca jeho prikázania lásky, pokory a sebazaprenia, dostáva poslanie ohlasovať Kristovo a Božie kráľovstvo a zakladať ho v každom národe. Ona je zárodkom a počiatkom tohto kráľovstva na zemi.“

771 „Aká poníženosť! Aká vznešenosť! Kedarský stan a Božia svätyňa; pozemský príbytok a nebeský palác; hlinený dom a kráľovská dvorana; smrteľné telo a chrám svetla; a napokon predmet opovrhnutia pre pyšných a Kristova nevesta. Je čierna, ale pekná, dcéry jeruzalemské: a hoci je vyblednutá od námahy a utrpenia dlhého vyhnanstva, zdobí ju nebeská krása.“