Téma na apríl 2016

//Téma na apríl 2016

List Fr. Bruna Cadore OP k jubilejnému roku Rehole kazateľov – III. časť

Téma slávenia: Pre rehoľu včerajška, dneška a zajtrajška je charakteristické ísť vždy « za » zaužívané situácie, vyjsť von a stretnúť tých, ktorí ešte nezažili radosť z osobného stretnutia s Kristom, podstúpiť riziko zanechaním istôt, aby sme tak svedčili o milosrdenstve a priateľstve Boha pred tými, pre ktorých je Boh stále, alebo sa stal vzdialeným a cudzím.

Biblický text: Sk 2, 42 – 46

Text na reflexiu: Bruno Cadoré: List k jubilejnému roku Rehole kazateľov (Rehoľa kazateľov včera, dnes a zajtra)

« Beda mi, keby som evanjelium nehlásal. » (porov. 1Kor 9, 16)

Moje drahé sestry a bratia,

Rehoľa včerajška, dneška a zajtrajška stanovuje tohtoročnú tému osláv Jubilea. Aká bude rehoľa zajtrajška? Bezpochyby bude kazateľská, slobodná a radostná. Ako včera tak i dnes bude bezpochyby motivovaná túžbou žiť a kázať vo svojej dobe také spoločenstvo, aké žila prvá apoštolská komunita s Ježišom, aby tak prisľúbila Kráľovstvo, ktoré má zaznievať ako Dobrá zvesť pre všetkých. Samozrejme, nechcem si robiť nárok na vykreslenie konkrétnej podoby « svätého kázania » zajtrajška: tá bude ovocím apoštolskej kreativity našich bratov, sestier a laikov, zo všetkých zemepisných šírok, ktorá je vedená kreativitou Ducha. Ale nech bude táto podoba akákoľvek, zdá sa mi, že rehoľa si bude musieť osvojiť niektoré kľúčové otázky, ktoré by som rád sformuloval, vychádzajúc z vizitácií, ktoré som mal možnosť uskutočniť medzi bratmi a sestrami po celom svete.

Ako môžeme počuť a pochopiť, čo nám Pán hovorí skrze nové povolania, ktorými nám tým, že ich posiela, preukazuje dôveru? Pri pohľade na ranú históriu rehole som zasiahnutý spôsobom, akým noví bratia a sestry, skrze ich skúsenosť viery, formáciu, dejiny a kultúru, boli vedení ku kázaniu. Obrátenie niektorých, obsiahle štúdiá iných, životná skúsenosť, to všetko postupne stvárňovalo rozmanitosť a kreativitu Dominikovej rehole. A čo dnes? Veľa nových bratov a sestier vstupuje do rehole po štúdiách, ktoré ich vtiahli do nových súčasných foriem znalostí, mnohí prichádzajú z kultúrnych a rodinných prostredí, s ktorými sa Cirkev nie vždy ľahko spája. Mnohí práve vďaka skutočnosti, že boli « uchvátení » neodbytnosťou Slova v srdci života, v ktorom zanechali istoty alebo plány do budúcna: ako im Rehoľa umožní, aby zostali verní tejto štedrosti a aby naplno rozvinuli svoju kreativitu pre úžitok apoštolskej kreativity celej rehole? Bohatstvo týchto nových povolaní je záväzkom pre nás všetkých: neustále prehlbovať a spestrovať našu « službu rozhovoru Boha s ľuďmi ».

Táto služba, ak toto je našou spoločnou povinnosťou, je uskutočňovaná v širokej rozmanitosti kultúr. Rehoľa sa tak neprestáva stávať viac medzinárodnou a interkulturálnou. Avšak v reholi, ako aj vo svete, a to dokonca aj vtedy, keď hovoríme o globalizácii (alebo azda preto, že rozprávame o nej), je prítomné pokušenie uchýliť sa k identitám, ktoré sú viac « ovládané » a uzavreté v sebe samých, s rizikom zaujatia vždy trochu obranného postoja, keď sa jedná o výmenu, zmenu, spolupráce, voľbu spoločného dobra, ktoré prináša zjavné riziko krehkosti a najmä riziko nedokončenia krátkodobých projektov, ktoré každá entita rozvíja pre seba. Ako budeme v budúcnosti rozširovať cesty interkulturálnosti, výmeny medzi provinciami a kongregáciami: ako plnšie umiestniť medzinárodný charakter rehole do služby Cirkvi? Odvážime sa podstúpiť riziko zmedzinárodňovania našich komunít, riziko svedčiť o symfónii, ktorá je možná medzi kultúrami, medzi spôsobmi dôvernej blízkosti so svetom, medzi teologickými školami, medzi formami poznávania, medzi ponímaniami Cirkvi? … Ako môže byť sama rehoľa, v srdci Cirkvi, týmto « rozhovorom », na ktorý vyzýval blahoslavený pápež Pavol VI?

Zdá sa mi, že na dosiahnutie tohto cieľa sa rehoľa musí v budúcnosti viac a viac stávať rehoľou kontemplatívneho kázania. Paradoxne, aj keď sa neprestáva hovoriť, a to opodstatnene, že Cirkev vždy potrebuje viac robotníkov pre žatvu, mala by rehoľa bezpochyby ponúkať službu, ktorá nebude jednoducho spočívať v pohltení pastoračnou činnosťou, ale ktorá bude viesť k miestam kontemplácie, hľadania múdrosti, skúmania pravdy. To znamená k takému miestu, ktoré je svedectvom bratského spoločenstva, a ktoré musí dať v budúcnosti neodškriepiteľnú prioritu meditácii Slova, liturgii hodín a príhovorom, trpezlivému bdeniu v prítomnosti Pána. Ale taktiež je treba hovoriť o odhodlaní, s akým budeme musieť posilniť a prehĺbiť intenzitu štúdia, výsadný spôsob kontemplácie, ale taktiež službu pre Cirkev, ktorú v mene tradície, ktorá nám bola daná, nemôžeme odmietnuť.

Rehoľa « zajtrajška », viac ako inokedy, by mala byť oživovaná túžbou stávať sa čoraz viac « Dominikovou rodinou », ktorá od počiatku bola pre Cirkev novotou. To by nás malo viesť ďaleko, až za dobré bratské vzťahy medzi všetkými členmi Dominikánskej rodiny. Nasledujúca otázka by mala byť bez pochýb naliehavá: ako nám život v tejto « rodine » dovoľuje spoločne a lepšie identifikovať potreby Cirkvi a sveta a zareagovať za predpokladu spoločnej apoštolskej a evanjeliovej zodpovednosti?

Je to z väčšej časti uskutočňované prostredníctvom tejto rodiny, že rehoľa « zajtrajška » neprestane byť služobníčkou priateľstva Boha so svetom. Aby sa to podarilo, bratia, sestry aj laici potrebujú rozvíjať svoju ochotu pre mobilitu, pre putovanie. Potreby Cirkvi a potreby sveta sa menia rýchlym tempom. V súčasnosti sme prevzali zaťažujúce inštitúcie a projekty, prítomnosť v konventoch náročných na udržanie, osobné projekty, ktoré zápasia o integrovanie do spoločného projektu. Bude výzvou rozdeliť prostriedky tak, aby sme vždy boli viac pozorní na potreby iných ako na tie svoje a aby sme « zachovali » to, čo chceme robiť alebo v čom chceme pokračovať. Ako nezabudnúť, že pre rehoľu včerajška, dneška a zajtrajška je charakteristické ísť vždy « za » zaužívané situácie, vyjsť von a stretnúť tých, ktorí ešte nezažili radosť z osobného stretnutia s Kristom, podstúpiť riziko zanechaním istôt, aby sme tak svedčili o milosrdenstve a priateľstve Boha pred tými, pre ktorých je Boh stále, alebo sa stal, vzdialeným a cudzím. Ako môžeme byť my sami nesení ohňom túžby a tak opätovne vykročiť na ďalšie miesta, k ďalším kultúram? …
V Bazilike Santa Sabina, kde sme slávili otvorenie Jubilejného roku, vyznával Dominik veľmi rád Bohu v modlitbe svoju obavu o chudobných, hriešnikov, vzdialených. Taktiež s láskou zveroval Pánovmu milosrdenstvu bratov, ktorých posielal, napriek ich strachu a obavám, … konal to s presvedčením, že iba Božie milosrdenstvo, neúnavne kontemplované a ohlasované, môže byť silou kázania. V tomto roku Jubilea rehole je tu to isté presvedčenie, ktoré pre zmenu posiela nás ohlasovať evanjelium pokoja.

Choď a káž!

Modlitba: Bože, tvoj Syn prisľúbil všetkým tým, čo sa zhromaždia v jeho mene, že bude uprostred nich. Prosíme ťa, daj, aby sme cítili jeho prítomnosť medzi nami a zo skúsenosti spoznali, že naše srdcia oplývajú milosťou, milosrdenstvom a pokojom v pravde a láske. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Modlitba za jubileum:

Bože, Otec milosrdenstva,

ty si povolal svojho služobníka

Dominika Guzmána

vydať sa s vierou na cestu

ako potulný pútnik a kazateľ milosti.

Pri príležitostislávenia

Jubilea rehole ťa prosíme,

vylej na nás opäť Ducha

vzkrieseného Krista,

aby sme verne a radostne

ohlasovali evanjelium pokoja.

Skrze Krista, nášho Pána.

Téma na marec: Someliéri Božieho vína

Téma slávenia: Dominikánsky duchovný život učí upierať svoj zrak predovšetkým na Boha. Prvou úlohou duchovného života je naplniť rozum a srdce Bohom, a to je ovocie štúdia a modlitby. Miesto toho, aby sme začínali duchovný život namáhavým a zdĺhavým [...]

Téma na január: Z jedného kusa kameňa

Téma slávenia: Pri hľadaní jednoty života nejde len o vyváženie a usporiadanie vonkajších skutočností. Jednota je skôr umením konaným s pomocnou rukou Umelca, vytváranie harmónie tým, že prechádzame z množstva „staráš sa o mnohé veci“ do jedného „iba jedno je [...]

Téma na november: Boží chrbát

Téma slávenia: Namiesto spirituality príliš zamestnanej vlastným pokrokom, sme volaní k spiritualite, ktorá nás učí sledovať Kristove stopy, vidieť „Boží chrbát“, a ktorá nás privádza k Božej tvári. Sme ňou ťahaní podobne, ako nevesta z [...]

2019-04-02T23:19:35+02:006. apríla 2016|